Putin opäť zvíťazil. Tentoraz v Holandsku

Amsterdam 24. novembra 2023 (HSP/Ria Novosti / Foto:TASR/AP-Phil Nijhuis)

“Najhoršia nočná mora EÚ” sa stala skutočnosťou. To je prvá reakcia západných médií na výsledky parlamentných volieb v Holandsku. Šokom pre establišment bolo suverénne prvé miesto Strany za slobodu (Partij voor de Vrijheid, PVV), ktorú vedie 60-ročný euroskeptik Geert Wilders, píše Vladimir Kornilov pre Ria Novosti

S takmer štvrtinou hlasov voličov strana viac ako zdvojnásobila svoju frakciu v parlamente, kde bude mať teraz 37 kresiel. Blok labouristov a zelených, ktorý skončil na druhom mieste, získal len 25 kresiel. A strana Marka Rutteho Za slobodu a demokraciu (VVD), ktorá vládla od roku 2010, klesla na tretiu pozíciu s 24 kreslami. Odchádzajúci premiér, prezývaný teflónový pre svoju nepotopiteľnosť a odolnosť, nakoniec šikovnými manévrami zabezpečil víťazstvo svojich zaprisahaných protivníkov. O to zábavnejšie je, že Rutte je absolútnym favoritom v boji o post generálneho tajomníka NATO. Ak bude konečný výsledok jeho vedenia Severoatlantickej aliancie rovnaký ako v Holandsku, treba to len privítať.

Vo všeobecnosti liberáli urobili veľa pre šokujúci úspech najjasnejšieho predstaviteľa antiestablišmentu. Od nultých rokov sa tamojšie elity naučili odolávať vlne protestných nálad tým, že pre každé voľby vytvorili jednodňovú stranu, ktorá odoberá hlasy hlavnému rivalovi. Vzájomným striedaním sa hlavné strany vytvorili systém, ktorý ich oponenti nazvali “kartelom”. V rámci tohto systému medzi sebou vytvárali široké koalície, ale nedovolili Wildersovi a ďalším jasným predstaviteľom nesystémových síl obsadiť vrcholné miesta a vstúpiť do vlády.

Teraz, práve pred voľbami v roku 2023, vznikla strana Nová sociálna zmluva (NCS), na čele ktorej stojí charizmatický a známy poslanec Pieter Herman Omtzigt, ktorého vlastne vytlačili z koaličnej strany Kresťansko-demokratická výzva, najmä pre jeho osobitný postoj k Ukrajine a snahu dopátrať sa pravdy o prípade MH17. Využívajúc svoju osobnú popularitu, zneuznaný politik len tri mesiace pred voľbami vytvoril novú stranu, ktorá začala viesť v rebríčkoch ešte pred svojím vznikom (sociológovia do svojich dotazníkov napísali: “Omtzigtova nová strana”). Establishment bol pokojný, uvedomoval si, že sa s bývalým systémovým politikom bude môcť po voľbách dohodnúť v rámci toho istého “kartelu”.

Potom sa však niečo zjavne pokazilo. Wildersova strana začala rapídne získavať ratingy bližšie k záverečnej fáze kampane a prvýkrát sa dostala v prieskumoch na čelo len deň pred hlasovaním. A liberáli nevymysleli nič lepšie, ako začať propagovať svojho konkurenta! Strana Demokrati 66, ktorá je tiež súčasťou Rutteho koalície, minula veľa peňazí na titulné strany celoštátnych novín, kde vyzývala ľudí, aby išli do volebných miestností voliť… osobne proti Wildersovi! Ten sa im dokonca poďakoval za túto nečakanú reklamu: sám by nenašiel toľko peňazí, aby sa mohol pochváliť na toľkých titulných stranách.

Teraz si establishment v Európe trhá vlasy. Nemecký rusofóbny propagandista Julian Röpcke doslova plakal: “Rusko ovládlo ďalší štát NATO. Putinovi stačí len sedieť a sledovať, ako sa podpora Ukrajiny postupne rozpadá.” Hoci Rusko a Ukrajina neboli počas kampane hlavnou témou diskusií, aj holandská tlač sa na poslednú chvíľu poponáhľala vykresliť Wildersa ako spojenca Moskvy. Ukrajinské médiá sa tiež snažili, ako sa dalo, a podstrkovali falošné správy o tom, že “Kremeľ si kúpil Wildersovu stranu”. Na priebeh kampane to však nemalo veľký vplyv.

Samozrejme, Wilders nie je “proruský” politik. Áno, postavil sa proti dodávkam zbraní na Ukrajinu, verejne odsúdil rusofóbiu v Európe a vzdorovito sa vzoprel svojim elitám návštevou Dumy v marci 2018, teda už po tom, čo sa Krym vrátil Rusku. Ale po začiatku ŠVO už v tomto smere taký aktívny nebol. Aby to nebolo málo, ruskí vtipkári Wildersa a jeho kolegov nachytali pri odhaleniach, ktoré sa nedajú nazvať práve “proruskými”. Uvedomujeme si však, že každý západný politik, ktorý by spochybnil pomoc Ukrajine, by bol označený za “prokremeľského”.

Veľkou otázkou je, či sa Wildersovi podarí vytvoriť koalíciu, ktorá by mu vyhovovala. Dal jasne najavo, že má v úmysle pritiahnuť Omtzichtovu stranu a, čo je zábavné, aj vládnucu VVD, v ktorej kedysi teflónový Rutte ustúpil 46-ročnej Dilan Yeşilgöz-Zegeriusovej, holandskej ministerke spravodlivosti turecko-kurdského pôvodu. Zrejme v záujme tohto spojenectva líder PVV na poslednú chvíľu dokonca stiahol z programu svoju dlhodobú výzvu na zákaz islamu v krajine: bolo by zvláštne dúfať v spojenectvo so ženou tureckého pôvodu s takýmito apelmi.

Zatiaľ je však za súčasných okolností ťažké predstaviť si takéto alebo akékoľvek iné spojenectvo. Je možné, že koaličné rokovania, ktoré aj v lepšej situácii v Holandsku prebiehajú často niekoľko mesiacov, sa môžu pretiahnuť a skončiť bez výsledku. Mimochodom, Ukrajincov, ktorí sa strašne obávajú perspektívy Wildersovho premiérstva a narušenia sľúbených dodávok holandských stíhačiek, teraz upokojuje skutočnosť, že Rutte zostane ešte dlho úradujúcim premiérom a bude mať čas splniť svoj sľub.

Wildersov úspech oživil meno Pima Fortuyna, populárneho pravicového politika, ktorý bol zavraždený v roku 2002. Líder PVV žije už niekoľko rokov pod neustálymi hrozbami represií, preto musí stále chodiť s ozbrojenou ochrankou a na diskusiách sa dokonca objavuje v nepriestrelnej veste. Súčasná kampaň ukázala, že tieto obavy nie sú zbytočné. Len za posledných pár týždňov bol dvakrát napadnutý líder strany Fórum pre demokraciu Thierry Baudet, Wildersov potenciálny koaličný partner. Raz to bol istý ukrajinský migrant nespokojný s kritikou vyzbrojovania kyjevského režimu. A dva dni pred voľbami ho napadol 15-ročný aktivista Antify, ktorý sa pokúsil politika udrieť fľašou. Osobitne treba poznamenať, že pred policajnou stanicou sa zišla skupinka priaznivcov útočníka s nápismi, ktoré v súvislosti s súčasnými pravicovými lídrami Holandska priamo narážali na osud Pima Fortuyna.

V takejto atmosfére sa konajú spravodlivé demokratické voľby v najliberálnejšej krajine sveta. Dá sa predpokladať, že po ohromujúcom úspechu Fortuynovho ideového nástupcu, za ktorého je právom považovaný Wilders, sa atmosféra len vyostrí a meno Pima Fortuyna bude v holandských médiách znieť čoraz častejšie.