„A to aj napriek tomu, že aj v samotnom Nórsku sa Barnevernet dočkal kritiky, ako o tom svedčí vyhlásenie 170 nórskych odborníkov z roku 2016. Od konca roka 2015 do začiatku roka 2017 bolo zaznamenaných osem nových prípadov na Európskom súde pre ľudské práva, čo by samo o sebe malo byť varujúce pre vyspelú severskú krajinu, ktorá sa pravidelne umiestňuje na popredných miestach v rebríčkoch kvality života,“ poznamenal český zástupca v EP.

Známy publicista Andrej Ruščák, ktorý žil niekoľko rokov v Nórsku, nedávno upozornil na stránku Ung.no, čo je verejný portál, kam píšu mladí ľudia o radu a štátom vybraní úradníci im zodpovedajú. Objavila sa tam otázka jednej tehotnej slečny, či ju môže Barnevernet začať vyšetrovať ihneď po pôrode, pretože mala skôr depresiu, ktorú si (úspešne) liečila. Odpoveď ju pravdepodobne príliš nepotešila, pretože Barnevernet takú vec urobiť môže.

Zdechovský k tomu dodáva, že aj na Európskom súde pre ľudské práva advokát matky, o ktorej ešte bude reč v tomto článku, k správe Rady Európy z roku 2018 konštatuje nedostatok dôvodov v rozhodnutiach o adopciách respektíve uvádzané dôvody odobratia má za veľmi slabé: „Napríklad možná budúca emočná ujma, alebo tiež „nedostatok rodičovských zručností.“ V oboch prípadoch ide podľa neho o veľmi vágne dôvody, do ktorých sa dá napasovať takmer čokoľvek.

Poslanec hovorí o konkrétnom prípade matky menom T. Strand Lobbenová, ktorá porodila v roku 2008 svojho prvého syna. „Pretože mala počas pôrodu ťažkosti, požiadala nórske úrady o možnosť pobytu v centre pre matky a deti v prvých mesiacoch života. Tri týždne potom sa však rozhodla centrum opustiť. Úrady vydali okamžité rozhodnutie k odobratiu dieťaťa a k odovzdaniu dieťaťa do pestúnskej starostlivosti, a to na základe obavy, že dieťa nedostáva dosť stravy na prežitie. Bez varovania prišli zástupcovia nórskych úradov, pani Lobbenovej syna odobrali a požiadali ju, aby si zbalila kufor a odišla. Všetko bez vysvetlenia od štátu. Chlapec bol v starostlivosti pestúnov do svojich troch rokov, kedy nórske úrady vydali pestúnom v roku 2011 povolenie na adopciu.“

Odvtedy prebieha v Nórsku proces zbavenia matky rodičovských práv. Najprv Oblastná rada pre sociálnu starostlivosť o dieťa rozhodla, že adopcia je v najlepšom záujme dieťaťa. V roku 2012 sa preto matka odvolala na súd. Hoci sa matka medzitým vydala a porodila ďalšie dieťa – dievčatko, súd rozhodol, že „nedošlo k zlepšeniu v porozumení synovi, ktorý je psychicky zraniteľný a podľa správy psychiatra potrebuje pokoj, bezpečie a podporu“.

V roku 2013 podala Lobbenová sťažnosť na Nórsko na Európsky súd pre ľudské práva pre porušenie článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv, ktorý zaručuje právo na rodinný a súkromný život. O štyri roky neskôr rozhodla sekcia Súdu, že Nórsko spomínaný článok neporušilo, avšak 9. apríla 2018 prijal panel veľkej komory žiadosť pani Lobbenovej, aby bola vec postúpená k veľkej komore Európskeho súdu pre ľudské práva.

Zdechovský tvrdí, že za celú dobu bolo matke dovolené vídať syna len šesťkrát do roka po dobu dvoch hodín. Návšteva vraj mohla prebehnúť vždy iba v prítomnosti adoptívnej matky a vo väčšine prípadov v úradnej miestnosti úradu sociálnej starostlivosti. Zamietnutá bola matkina žiadosť, aby pestúnka opustila miestnosť aj žiadosť o predĺženie dĺžky návštevy. A aby toho nebolo málo, v reakcii na sťažnosť stať naopak matke nariadil návštevy psychológa.“

Podivná nórska obhajoba kradnutie detí

„Zástupca Nórska ale na súde trval na tom, že práva toho, koho sa prípad mal týkať (dieťaťa) neboli porušené, naopak boli v najlepšom záujme dieťaťa ochránená. „Malo byť porušené jej právo na rodinný život, pretože jej syn jej bol odobratý v troch týždňoch. Chýba biologický otec, potom je tu chlapec, ktorý má právo na rodinný život. Ale ktorý rodinný život to je? Je to záväzok k biologickej matke? Alebo je to život s tými, ktorí sa o neho starajú, a v jeho mysli sú jeho rodičmi?, „Také boli slová zástupcu nórskej vlády. K tomu všetkému ešte dodal, že „matka nie je v postavení, aby pred týmto súdom reprezentovala najlepší záujem dieťaťa. Obhajuje pozíciu matky, nie záujem dieťaťa.“

Štát teda podľa nórskeho zástupcu vie zo všetkých najlepšie, čo je pre dieťa dobré. Podivná logika Barnevernetu, podľa ktorej je lepšie je byť s dvoma úplne cudzími rodičmi, než s dvoma rodičmi, kde je aspoň matka vlastná.

O to prekvapivejšie podľa českého europoslanca pôsobili ďalšie slová nórskeho zástupcu, ktorý sa zároveň nechal počuť, že „najlepší záujem dieťaťa“ obsahuje dve podmienky: Po prvé žiť s biologickou rodinou, ak nie je preukázané, že táto rodina je nespôsobilá. A za ďalšie je to zabezpečenie rozvoja dieťaťa vo vhodnom prostredí.

„Výborne, žiť s biologickou rodinou je teda v záujme dieťaťa. Čo ale znamená, že je rodina nespôsobilá? V tomto prípade sa teda jedná o veľmi pochybné vysvetlenie, keď práve v tomto prípade je matka schopná postarať sa o druhé dieťa. V podstate sa tak potvrdzujú slová advokáta matky, podľa ktorého správy sú nórske rozsudky spleťou neurčitých pojmov ako neschopnosť správať sa ako matka, nedostatok rodičovských zručností, bez kedy bolo špecifikované, čo to obnáša a čo sa tým myslí. Správy a rozhodnutie vôbec nebrali do úvahy pozitívny vývoj, fakt že žiadateľka sa vydala, má stály domov a ďalšie dieťa. Jej žiadosť o ďalšie stanovisko bola zamietnutá.“

„Pre úplný opis celej kauzy zostáva dovysvetliť ešte dve veci. Prvá z nich je objasnenie toho, prečo nórsky mestský súd vydal v roku 2012 rozsudok, ktorým má byť chlapec navždy odobratý matke a adoptovaný pestúnmi. Tu sa ukazuje, že ani samotná spôsobilosť k výchove dieťaťa nemusí vôbec stačiť k vráteniu. Súd totiž zistil, že aj keď je matka spôsobilá vychovávať dcéru, nemá aj napriek tomu dosť schopností vychovávať syna, ktorý bol už tri a pol roka v pestúnskej starostlivosti. Ako mohli na niečo také prísť, keď nemá problém postarať sa o svoje druhé dieťa, zostáva veľkou záhadou.“

Tomáš Zdechovský ďalej píše: „A áno, tušíte asi správne, že druhou a poslednou vecou, ​​ktorá ešte nebola vysvetlená, sú dôvody odobratie malého dieťaťa. Aj na túto otázku sa počas súdneho pojednávania dostalo. Zástupca Nórska na ňu odpovedal takto: „Matka sa zdržiavala v centre starostlivosti o matky a deti. Išla tam dobrovoľne. Po troch týždňoch chcela ísť domov, takže bolo prijaté urýchlene rozhodnutie odovzdať dieťa do pestúnskej starostlivosti z hlbokej obavy o život dieťaťa. Tí, ktorí rozhodnutie urobili, sú ľudia, ktorí pracujú s rodičmi s osobitnými potrebami každý deň. “

„Nekritická a neotrasiteľná dôvera v pracovníkov Barnevernetu ma nikdy neprestane udivovať,“ dodáva český politik. „Naozaj to nórsky zástupca myslel vážne v čase, keď sa prišlo na to, že jeden z psychiatrov, ktorý písal posudky pre nórsku sociálku, bol usvedčený dlhoročný pedofil?“

Neprekvapia tak ani slová zástupcu Nórska o tamojšom systéme starostlivosti o deti. Advokát sa nechal počuť, že pri odobratí, kedy je na výber medzi dlhodobou pestúnsku starostlivosťou alebo adopciou, dávajú v Nórsku prednosť adopciám.

„Preferencie k adopciám sa opierajú o výskum, z ktorého vyplýva, že deti majú viac pozitívnych šancí, ak sú adoptované, ako keď sú ponechané vo verejnej starostlivosti. Je to politické rozhodnutie,“ toľko teda slová nórskeho advokáta, ktorý vlastne len potvrdil správnosť slov právneho zástupcu pani Lobbenovej, keď povedal, že nórsky štát mal od samého začiatku v úmysle odovzdať dieťa inej rodine:

„Ak sa predpokladá, že umiestnenie dieťaťa bude trvať dlhú dobu, kontakt s biologickými rodičmi musí byť maximálne redukovaný za účelom zachovania jeho integrity. Od samého začiatku išlo o integrácii dieťaťa do náhradnej rodiny, nikdy do jeho vlastnej.“

„Ak pochybujete o tom, že sa v Nórsku kradnú deti rodičom, tak začnite sledovať tento neskutočný prípad. Každý z výstupov zástupcov Nórska ma utvrdzuje v tom, že naša snaha v kauze Evy Michalákovej proste mala a má zmysel, píše Zdechovský.