Kozie alebo kravské mlieko? Jedno prevyšuje svojimi výhodami

„V spolupráci s Výskumným ústavom mliekarenským v Žiline sme vyselektovali bakteriálne kmene, ktoré sú citlivé k antibiotikám, neobsahujú gény faktorov virulencie a sú bez produkcie nežiaducich enzýmov. Naopak, produkujú užitočný enzým beta-galaktozidáza, ktorý je dôležitý pri príprave produktov pre jednotlivcov trpiacich laktózovou intoleranciou. Kmene produkujú antimikrobiálne pôsobiace substancie – bakteriocíny, patriace do skupiny postbiotík. Substancie zostávajú stabilné aj počas dlhodobého skladovania pri teplote mínus 20 stupňov Celzia,“ priblížila vedúca vedecká pracovníčka z Centra biovied SAV Andrea Lauková.

Kozie mlieko je podľa SAV považované za funkčnú a nutrične hodnotnú tekutinu bohatú aj na komponenty, akými sú postbioticky aktívne kmene baktérií. Charakterizované a aplikované baktérie prežívajú na pracovisku v dostatočnom množstve v jogurtoch vyrobených z kozieho mlieka.

„Ďalšou zložkou kozieho mlieka s významom pre naše zdravie sú vitamíny A, B1, B2, B12, C, D, E, K a kyselina listová. Zastúpené sú aj mastné kyseliny, a z nich hlavne kyselina maslová, kaprónová, kaprylová, kaprínová, palmová, arachidonová a linolénová. Kozie mlieko obsahuje takisto vyššie percento aminokyselín treonín, izoleucín, lyzín, tyrozín, cysteín a valín,“ uviedla Lauková.

.

Patent udelil tento mesiac Úrad priemyselného vlastníctva SR po úspešnom zavŕšení úplného prieskumu patentovej prihlášky.