Štatistiky úmrtnosti v USA prekvapivo ukazujú, že miera úmrtnosti mladých ľudí, najmä malých detí počas lockdownu poklesla. Tieto trendy však zatiaľ zostali väčšinou nepovšimnuté a zostávajú oficiálne nevysvetlené. Podobné javy spozorovali aj lekári v Taliansku.

„Záhadný“ 30-percentný pokles dojčenskej úmrtnosti

Úmrtia u detí mladších ako 18 rokov sú pomerne zriedkavé. Ich počet a rozloženie v priebehu roka sa výrazne líši od počtu úmrtí seniorov. Nárast počtu v chrípkovom období alebo v lete (teplo) alebo v zime (pády) u detí úplne chýba. Týždenne zomiera v USA asi 50 000 až 65 000 ľudí. Viac ako polovica zosnulých má viac ako 65 rokov. Len asi 700 úmrtí detí je rovnomerne rozložených vo všetkých federálnych štátoch. Viac ako polovica z nich je u malých detí mladších ako 1 rok.

„Od začiatku marca poklesli úmrtia zo 700 týždenne na menej ako 500 v polovici apríla“, poznamenali vo svojej analýze Mark Blaxill a Amy Beckerová. Aj v máji bola úmrtnosť výrazne pod očakávanou hodnotou. Autori ďalej píšu:

„Keď prudko vzrástol počet predčasných úmrtí starších ľudí v opatrovateľských domovoch v Manhattane a v podobných zariadeniach po celej krajine, niečo tajuplné zachránilo životy detí. Keď [korona] spôsobila obrovské narušenie rodinného života a takmer univerzálny lockdown, zomrelo asi o 30 percent menej detí.“

V rámci koronavírusových opatrení boli v Amerike zatvorené aj školy. Je teda možné, že sa žiaci – cestou do školy alebo cez prestávky – sami dostávajú do rizikových situácií? Pohľad na čísla jasne hovorí, nie viac ako obvykle: U detí alebo mladistvých v školskom veku to malo len veľmi malý vplyv.

Prakticky všetky zmeny v úmrtnosti u osôb mladších ako 18 rokov pochádzali z jednej skupiny: a to malých detí. Koronavírusová pandémia nejako zachránila životy stovkám malých detí – a to len malým deťom. Vyše 200 týždenne. A to iba počas lockdownu.

Dr. Antonietta M. Gattiová pozorovala v Taliansku podobné javy. Blaxill a Beckerová informovali o stúpajúcich číslach, keď sa opatrenia uvoľnili.

Žiadny „syndróm náhleho úmrtia dojčiat“ od začiatku pandémie

Keď zomrú dojčatá, zvyčajne k tomu dôjde v dôsledku vrodených chorôb alebo vrodených chýb. Americký zdravotnícky úrad Centers for Disease Control and Prevention uvádza ako bežné príčiny vo svojich štatistikách aj nehody (neúmyselné úrazy) a zabitia. Okrem toho však vždy existujú prípady, keď predtým zdravé dojčatá nečakane zomreli. Tieto úmrtia sa bežne klasifikujú ako „syndróm náhleho úmrtia dojčiat“ (angl. sudden infant death syndrome, SIDS). Podľa CDC sú úmrtia na SIDS jednou z dvoch hlavných príčin smrti u dojčiat vo veku od 1 mesiaca do 1 roka.

Žiaľ nie sú k dispozícii žiadne špecifické údaje o vývoji úmrtí na SIDS počas pandémie. Blaxill a Beckerová však píšu: „Počuli sme […] neoficiálne správy od lekárov pohotovosti, ktoré naznačujú, že niektorí zaznamenali pokles úmrtí na SIDS. Skupina lekárov, ktorí mohli vidieť v typickom týždni tri prípady SIDS“, zaznamenala od začiatku pandémie a s tým súvisiaci lockdown nula prípadov.“

Čo sa však za tento čas zmenilo a mohlo mať taký významný vplyv? Blaxill a Beckerová sa pýtajú: Nie sú zaznamenávané úmrtia dojčiat? Starajú sa rodičia lepšie o svoje rodiny pri práci na diaľku a ich deti nechodia do školy? Existuje mnoho možných hypotéz o poklese úmrtnosti dojčiat.

„Bezprecedentné globálne narušenia rutinných očkovaní“

Možné vysvetlenie pochádza taktiež z CDC. Vo svojej týždennej správe o morbidite a mortalite (Morbidity and Mortality Weekly Report, MMWR) z polovice mája CDC informovalo o „prudkom poklese objednávok od dodávateľov vakcín a poklese podaných pediatrických dávok vakcín.“ Správa CDC taktiež zdôraznila „dôležitosť rutinných vyšetrení a očkovaní“ a že tieto sú „nevyhnutné “, najmä pre malé deti.

V súvislosti s koronavírusovým lockdownom sa úradníci amerického zdravotníctva sťažovali na prudký pokles očkovania dojčiat počas lockdownu. Dôvodom je to, že rodičia neberú svoje dojčatá k pediatrom na bežné vyšetrenia.

Podľa Blaxilla a Beckerovej sa tento efekt pravdepodobne nevzťahuje len na USA. Svetová zdravotnícka organizácia napríklad v tlačovej správe z 22. mája uviedla, že „od marca 2020 boli na globálnej úrovni narušené rutinné očkovacie služby pre deti, čo by mohlo byť bezprecedentné od zavedenia rozšírených vakcinačných programov (EPI) v 70. rokoch.

Klesajúca dojčenská úmrtnosť vyvoláva pochybnosti viac než očkovanie proti koronavírusu

Mimoriadne výrazne to bolo začiatkom marca – približne v čase, keď začala klesať dojčenská úmrtnosť. Blaxill a Beckerová sa preto pýtajú:

„Zomiera menej detí, pretože ich rodičia vynechávajú rutinné očkovanie detí? Ak sa počas pandémie zachránia životy, je to otázka, na ktorú treba naliehavo odpovedať.“

Inými slovami: Ak „chýbajúce“ očkovania spôsobia pokles úmrtnosti, spochybňuje to nielen takmer zúfalé hľadanie vakcíny proti koronavírusu, ale aj to, čo už roky presadzujú mnohí lekári a politici – výnimky potvrdzujú pravidlo –  povinné očkovania pre všetkých.

Na záver samozrejme Blaxill a Beckerová uzatvárajú, že by sme mali smútiť za smrťou starších ľudí v opatrovateľských domovoch [v Manhattane], „ale mali by sme vziať na vedomie aj stovky zabránených úmrtí dojčiat“. Len s takouto vyváženosťou vyvedieme správne ponaučenia z pandémie a lockdownov, ktoré nasledovali po nej.“