Komisia EÚ bude naďalej financovať Palestínčanov

Len niekoľko hodín po tom, čo komisár pre rozšírenie Olivér Várhelyi v pondelok 9. októbra oznámil okamžité zmrazenie pomoci EÚ vo výške takmer 700 miliónov eur pre Palestínsku samosprávu, šéf zahraničných vecí EÚ Josep Borrell uviedol, že Komisia „nakoniec nezastaví splatné platby“.

Podľa Borrella by sa pozastavenie platieb rovnalo „potrestaniu všetkých Palestínčanov“, čo by bolo kontraproduktívne pre záujmy EÚ v regióne a ešte viac by povzbudilo teroristov.

Vrcholný diplomat nie je jediný, kto v Bruseli obhajuje predĺženie financovania, keďže aj Janez Lenarčič, komisár EÚ pre krízový manažment, na X. zasadnutí uviedol, že „humanitárna pomoc EÚ pre Palestínčanov v núdzi bude pokračovať tak dlho, ako to bude potrebné“.

Komisia takmer okamžite začala od Várhelyiho vyjadrení ustupovať a v tlačovej správe uviedla, že finančnú pomoc EÚ pre Palestínu nepozastavuje, ale len „prehodnocuje“ – a to nielen preto, aby sa zabezpečilo, že prostriedky EÚ neskončia v rukách teroristov, ale aj preto, aby sa zistilo, či je potrebné pomoc zvýšiť „vzhľadom na zmenené okolnosti v teréne“.

„Komisia vykoná toto preskúmanie čo najskôr spolu s členskými štátmi,“ uvádza sa v tlačovej správe a dodáva sa, že „dovtedy … nedôjde k pozastaveniu platieb“.

Ministri zahraničných vecí EÚ sa majú stretnúť v utorok, aby prediskutovali reakcie bloku na vojnu v Izraeli, a očakáva sa, že sa objavia ďalšie rozpory medzi členskými štátmi v otázke financovania.

Súčasné rozdelenie v Komisii už naznačuje, kam môžu smerovať pozície niektorých krajín. Zatiaľ čo Várhelyi pochádza z Maďarska – jedného z najviac proizraelských členských štátov EÚ, Lenarčič pochádza zo Slovinska, tradične viac propalestínskej krajiny.

S Várhelyiho oznámením o pozastavení platieb vyjadrili nesúhlas aj ministri zahraničných vecí Španielska a Luxemburska, ktorí uviedli, že rozhodnutie je na členských štátoch.

„Izraelsko-palestínska otázka je jednou z najviac rozdeľujúcich otázok v EÚ,“ povedal jeden z predstaviteľov EÚ pre Politico pod anonymitou. „Vnútroeurópske rozpory v súvislosti s týmto konfliktom sú takmer také staré ako samotný konflikt.“

V nedeľu EÚ ako celok vydala vyhlásenie, v ktorom „čo najdôraznejšie odsúdila viacnásobné a nevyberavé útoky Hamasu na území Izraela“. Ako sa však ukázalo, tento vzácny moment jednoty medzi členskými štátmi EÚ bol všetkým možným, len nie tým, že základné trhliny boli prítomné od samého začiatku.

Viaceré krajiny – vrátane Luxemburska, Dánska a Írska – presadzovali, aby sa do textu zahrnula všeobecná výzva na deeskaláciu, čo však vetovali viaceré viac proizraelské krajiny vrátane Rakúska, ktoré sa domnievali, že takáto formulácia by predstavila Izraelcov ako rovnakých spoluvinníkov.

Vnútorné rozdelenie bolo zrejmé aj z toho, ako sa jednotlivé inštitúcie rozhodli prejaviť svoju solidaritu. V sídle Európskej komisie boli cez víkend vyvesené obrovské izraelské vlajky, zatiaľ čo budova Rady EÚ bola len osvetlená bez akýchkoľvek rozpoznateľných symbolov, čo vyjadrovalo všeobecnejší odkaz.

Prečítajte si tiež:

• Akým výzvam bude Izrael čeliť po začatí pozemnej operácie?
• Al-Džazíra – Netanjahu sa snaží zatiahnuť USA do vojny s Iránom
• Bude bitka o pásmo Gazy izraelskou Iwó-džimou?