Celá Guaidóova revolta pripomínala operetnú frašku. V prvom rade Guaidó  skoro ráno tajne vyštartoval  z  kolumbijského veľvyslanectva a dostavil sa do Caracasu, odkiaľ ho po niekoľkých hodinách vyhnali, takže utiekol na malé letisko La Carlota, ktoré je okrajovou súčasťou medzinárodného letiska v Caracase. Sprevádzalo ho približne 70 po zuby ozbrojených ochrankárov, v ktorých niektorí venezuelskí vojaci videli amerických príslušníkov súkromných bezpečnostných spoločností a Kolumbijčanov.

Pokus o revoltu si načasoval Guaidó na skoré ranné hodiny. Problém však spočíva v tom, že Venezuelčania ako takmer všetci Hispánci začínajú fungovať až okolo obeda, ráno sa spí po prefiestovanej noci. Obyvateľov Caracasu zobudil rachot, keď sa Guaidó pokúšal spoločne so svojimi 70 žoldniermi a hŕstkou platených demonštrantov za výdatného hádzania petárd a kričania do ampliónov  preraziť cestu k prezidentskému palácu. Jeho prívrženci však nedokázali prekonať policajné zátarasy, oslobodili však z domáceho väzenia Leopolda Lopeza, ktorý je proamerickou figúrkou. Keď Lopeza vytiahli z jeho domu, kde bol v domácom väzení, ten sa spočiatku  netváril veľmi nadšene, neskôr však začal pred kamerami reagovať spontánnejšie, predsa nechce, aby ho Američania potrestali, že nevyvíjal dostatočnú aktivitu.

Niekoľko hodín sa pokúšal Guaidó a jeho prívrženci radikalizovať situáciu v oblasti dopravného uzla Altamira v Caracase, keď to však prestalo po určitej dobe venezuelských policajtov baviť a smerom na Guaidóovu bandu začalo pršať množstvo slzotvorných granátov, Guaidó sa aj s ochrankármi a platenými demonštrantmi stiahli na spomenuté letisko La Carlota. Madurovi vojaci však aj tak zasahovali, časť Guaidóových prívržencov zatkli a odzbrojili. Poniektorí vládni vojenskí jastrabi v Madurovom tábore sa nechali počuť, že Guaidóa podporila aj Kolumbia, takže by bolo potrebné si to s Kolumbijčanmi vybaviť.

Problém by to nemal byť, v Kolumbii ešte stále v džungli existuje dostatok ľavicových guerillových skupín, ktorým môže Venezuela poskytnúť dostatok zbraní a munície, aby spravili proamerickej vláde v Bogote zo života peklo. Pomôcť Madurovi sú prichystaní aj Kubánci, kubánsky vojenský kontingent špeciálnych síl sa už niekoľko týždňov nachádza vo Venezuele, kde spoločne cvičia s Venezuelčanmi.

Američanom sa to nepáči, požadujú, aby sa Kubánci vrátili a dokonca sa začali Kube vyhrážať sankciami, ak Venezuelu neopustia. Kuba však pod americkými sankciami žije od Castrovej revolúcie a kubánski lídri si z amerických požiadaviek nerobia ťažkú hlavu. Jednoducho americkým žiadostiam nevyhovejú, kubánski výsadkári a commandos ostávajú vo Venezuele.

Guaidó podľa americkej predlohy klamal už od skorého rána. Najprv oznámil, že armáda sa už pridala na jeho stranu, čo pozitívne naladilo jeho skupinu, všetci jeho prívrženci dúfali, že čoskoro začnú prúdiť k nim vojaci a noví demonštranti.

O niekoľko hodín však bolo jasné, že opäť klamal, armáda podporuje aj naďalej Madura a žiaden vojenský prevrat sa neuskutoční. Vojaci v kasárňach vykonávali službu, venezuelský minister obrany Vladimir Padrino Lopez vystúpil krátko pred obedom v televízii a potvrdil, že vojaci sa nebúria, žiadne jednotky sa na Guaidóovu stranu nepridali.

Približne v tom čase už vládni vojaci zasahovali proti Guaidóovi a jeho prívržencom, ktorí sa stiahli na spomenuté letisko La Carlota. Kto nestihol alebo sa nezmestil do áut, toho zatkla venezuelská polícia a armáda. V prípade letiska La Carlota Ide o malú pristávaciu plochu, ktorá je súčasťou medzinárodného letiska generála Francisca de Mirandy. Na La Carlote sa nachádzajú hangáre záchrannej leteckej služby s množstvom medikamentov. Oveľa častejšie sa však plocha tohto malého letiska La Carlota využíva pri koncertoch juhoamerických hudobných skupín.

Na letisku La Carlota sa ukázalo, že celú armádnu skupinu, ktorá sa ku Guaidóovi pridala, tvorí niekoľko dôstojníkov, tí mali zastavený kariérny postup kvôli disciplinárnym záležitostiam alebo kvôli neschopnosti.

Títo dôstojníci získali od Guaidóa a Američanov väčší finančný obnos, reálne však nemali šancu situáciu ovplyvniť. Klamstvá Guaidóa však skompromitoval západný mainstream – niektoré americké denníky tvrdili, že na stranu Guaidóa prešiel ďalší venezuelský generál.

Spoliehajú sa na to, že ich zombifikovaní čitatelia neovplývajú výraznejšou inteligenciou a pamäťou, veď o generálovi Franciscovi Yanezovi Rodrigezovi písali už v januári 2019. Vtedy tvrdili, že prešiel na Guaidóovu stranu. Proti generálovi Rodrigezovi je takisto vedené disciplinárne konanie a hodnosť mu už bola odňatá.

Rusi a Číňania nevykazovali ani ráno a ani cez deň žiadne znaky nervozity. Vedeli, že farebná revolúcia sa nepodarí a Guaidó nebude sláviť úspech. Postupy proti farebným revolúciam, ktoré sa vo Venezuele použili, fungovali vynikajúco.

Guaidó stráca nervy a je otázne, či akciu urobil sám z vlastnej iniciatívy, alebo ho k nej prinútili Američania, ktorí už takisto strácajú nervy.

Američania zúfalo potrebujú ovládnuť venezuelskú ropu, ak sa im to nepodarí, budú mať finančné problémy a celému svetu budú na smiech. Pompeo a Bolton zvyšujú hlas a Pompeo dokonca tvrdí, že rozhodnutie USA riešiť situáciu vo Venezuele vojenskou cestou je veľmi blízko.

Americký minister zahraničných vecí Pompeo v nedeľu povedal, že vláda prezidenta Donalda Trumpa je pripravená podniknúť vojenský zásah s cieľom zastaviť krízu vo Venezuele. Informovala o tom agentúra AFP.

“Prezident to hovorí úplne jasne a dôsledne. Vojenská akcia je možná. Ak bude potrebná, tak to Spojené štáty urobia,” vyhlásil Pompeo pre televíznu stanicu Fox Business Network. “Snažíme sa urobiť všetko, čo môžeme, aby sa zabránilo násiliu… Uprednostnili by sme pokojnú zmenu vlády, pri ktorej by (venezuelský prezident Nicolás) Maduro odišiel a konali by sa nové voľby.” To už  svet počul aj v minulosti, dosť často znelo americké rázne “Asad musí odísť”, nakoniec vieme ako to dopadlo. Odišiel Obama a Clintonová prehrala prezidentské voľby.

Celá Guaidóova akcia vyznela do prázdna, armáda demonštruje vernosť Madurovi, Kolumbijčania sa všemožne vykrúcajú, aby nemuseli na americký príkaz začať riešiť bojové operácie proti Venezuele, pretože venezuelská armáda je silnejšia a ľavicové guerillové skupiny, ktoré ovládajú juhovýchod Kolumbie, dokážu tiež preriediť rady kolumbijskej armády.

Brazílska armáda trpí finančnou podvýživou, darmo sa Američania snažia vykresľovať brazílsku armádu ako akcieschopný vojenský celok. Okrem toho v Brazílii silnie nespokojnosť s proamerickým prezidentom Bolsonarom, ktorý nemá v krajine práve najlepšiu pozíciu a začali ho čoraz častejšie obviňovať z finančných podvodov. (Je to naozaj zaujímavé, že väčšina proamericky orientovaných prezidentov vo svete je obviňovaná z finančných podvodov a úžery).

Zúfalý pokus Guaidóa a Američanov teda zatiaľ nevyšiel. Už 30. 4. 2019 bola venezuelská tajná služba a armáda pripravená na radikalizáciu situácie, ukázalo sa, že Guaidóove pozície boli slabšie, ako sa predpokladalo.

Washington sa už nechal počuť, že akýkoľvek útok na Guaidóa bude prekročením červenej čiary a USA v takom prípade určite zasiahnu. Začína už byť trápne, ako sa Američania a ich spojenci snažia zúfalo cez podvodníka, ktorý sa ani len nezúčastnil prezidentských volieb a vo Venezuele ho dokonca zbavili imunity, ovládnuť Venezuelu.

Podľa cynikov možno Američania už aj uvažujú nad tým, že sami Guaidóa zlikvidujú (útok pod falošnou vlajkou), aby mohli vo Venezuele zasiahnuť. Ale aj v Madurovom tábore existuje zopár jastrabov, ktorí by najradšej videli Guaidóa mŕtveho.

Americké zlyhania a porušovanie medzinárodného práva využívajú Rusi a Číňania, ktorí komunikujú s krajinami v Európe i Ázii presne v intenciách medzinárodných zákonov a získavajú tak na svoju stranu sympatie čoraz väčšieho počtu štátov.