Koledovali si o to, označenie zahraničný agent dnes už nestačí

S návrhom na zmenu zákona o (mimovládnych neziskových organizáciách) MNO prišiel poslanecký klub SNS v apríli tohto roku. Cieľom poslaneckého návrhu bolo sprehľadnenie finančných tokov, sprehľadnenie zoznamu donorov a označenie tých MNO, ktoré dostávajú peniaze zo zahraničia (5 000 EUR ročne a viac) ako MNO podporované zo zahraničia. O návrhu sme bližšie informovali v článkoch (tu).

Návrh narazil na významný odpor jednak dotknutých mimovládok, jednak opozície. A ani všetkým koaličným partnerom po chuti nebol. Základnou chybou návrhu bola skutočnosť, že nerozlišoval medzi tými MNO, ktoré robia len verejnoprospešnú činnosť, od tých, ktoré bohumilou činnosťou zakrývajú podvratnú politickú činnosť, činnosť v záujme cudzej moci, namierenú voči politickým konkurentom. O tomto nedostatku návrhu zákona sme písali (tu).

SNS si od podania aprílového návrhu zákona o MNO uvedomila, že situácia je naozaj vážna a že pôvodný návrh by v podstate nič neriešil. Návrh kritizovala, opozícia, dotknuté mimovládky, ale aj voliči koalície, ktorí prijatie normy požadovali a ktorým jej prijatie SNS pred voľbami sľúbila. Naopak enormne by zaťažil všetky mimovládky byrokratickým vykazovaním, ale podvratnej činnosti mimovládok Otvorenej spoločnosti (politických mimovládok) by nijako nezabránil.

Na Septembrovej schôdzi SNS navrhne, aby do zákona o MNO spadali všetky občianske združenia aj nadácie, aby striktne a jasne bola odlišovaná verejnoprospešná činnosť od politickej činnosti a v prípade, že budú občianske združenia alebo nadácie skryto využívané na politickú činnosť, navrhneme im najprísnejšie tresty v trestnom zákone.

„Nie je možné, aby pod občianske združenia a nadácie tak, ako to je na príklade Nadácie Milana Šimečku, bola schovávaná podvratná politická činnosť, ktorá rozbíja základné hodnoty štátu. Je zrejmé, že niektorí politici majú rodinné nadácie a občianske združenia, do ktorých zabezpečujú finančné toky štátnych peňazí,“ uviedla hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová.

SNS požaduje, aby všetky nadácie a občianske združenia museli vo svojich záverečných správach jasne uvádzať všetkých sponzorov a partnerov a deklaratórne ukázať, kam finančné výdavky smerujú.

Mimovládky, ktoré majú na prvom mieste záujem zahraničnej moci a významný dosah na politiku, sú od roku 1989 zastrešené agendou Sorošovej Otvorenej spoločnosti a od roku 2011 prostredníctvom programu „Otvorené vládnutie“ participujú na správe vecí verejných a sú „pricucnuté“ na verejné zdroje štátu. O tom, kam nás prihlásenie sa k Partnerstvu Otvoreného vládnutia doviedlo, aké sú jeho princípy, kto ho financuje a komu teda slúži, sme písali viac (tu).

Za 30 rokov slovenskej samostatnosti infiltrovali aktivisti mimovládok zosieťovaných v Otvorenej spoločnosti celý verejný priestor. Dnes už slovami otca zakladateľa tretieho sektora tzv. „Občianskej spoločnosti na Slovensku Pavla Demeša majú takú silu, že sú to tieto mimovládky, ktoré určujú, ktoré témy sú pred voľbami relevantné a ktoré sú označené ako témy minulosti, témy krajnej pravice. Politika v spoločnosti sa neodvíja od záujmu voličov vyjadrenom vo voľbách, ale od záujmu donorov Otvorenej spoločnosti, resp. donorov Partnerstva Otvoreného vládnutia.

Nástupom 4 vlády Róberta Fica došlo na Ministerstve vnútra k upratovaniu. Práve na ministerstve vnútra hniezdi splnomocnenec vlády pre občiansku spoločnosť, odkiaľ dohliada a zabezpečuje, aby slovenská suverénna vláda fungovala v súlade s princípmi Partnerstva, ku ktorým sa ešte v roku 2011 zaviazala. Partnerstvo každá nasledujúca vláda prehlbovala až do Septembra 2023. Súčasná vláda sa k Sorošovmu Partnerstvu neprihlásila, čím prerušila kontinuitu, ktorú si „Otvorená spoločnosť“ v štátnej správe roky úspešne budovala. Viac o dôvodoch „upratovania“ na ministerstve vnútra sme písali (tu).

Linky štátu na Otvorenú spoločnosť hneď po voľbách začalo prerušovať aj ministerstvo kultúry a pridalo sa aj ministerstvo spravodlivosti. Preto sú Martina Šimkovičová ako aj Boris Susko „na odstrel“, Šimkovičová nefunguje v súlade s požiadavkami „Otvorenej kultúry“ a Susko „Otvorenej justície“.

Od podania aprílového návrhu máme za sebou atentát na premiéra Róberta Fica, do ktorého vyústil „občiansky“ odpor, ktorý vznikol a je na Slovensku živený Otvorenou spoločnosťou a jej spriaznenými otvorenými médiami po tom, ako vo voľbách neuspela politická reprezentácia Otvorenej spoločnosti, Progresívne Slovensko. Nepomohla mediálna masáž, nepomohla ani mobilizačná kampaň pred voľbami, ktorá na Slovensku už niekoľkokrát úspech slávila (1998, 2019, 2020). O mobilizačnom potenciáli mimovládok zastrešených Otvorenou spoločnosťou sme viac písali (tu a tu).

K žiadnej sebareflexii zo strany Otvorenej spoločnosti a jej spriaznených Otvorených médií po atentáte nedošlo. Tri mesiace od atentátu sú bratislavské námestia plné nenávistných prejavov namierených na legitímne zvolených zástupcov vládnej koalície opäť.

Od januára sa aktivizuje platforma Otvorená kultúra, lebo zmeny rôznych mediálnych zákonov im siahli na verejné finančné toky z ministerstva kultúry, na ktoré boli mimovládky ako Nadácia Milana Šimečku zvyknuté roky. Dokonca tí, čo prideľovali finančné prostriedky z ministerstva dokiaľ neprišla do platnosti novela zákona o Fonde na podporu umenia (FPÚ), mali tú drzosť, že pridelili Nadácii peniaze aj tento rok, kým ešte mali príležitosť.

Slovensko dnes skutočne potrebuje zákonnú normu, ktorá činnosť MNO rozlíši a umožní kompetentným zložkám podvratnú činnosť politických mimovládok sledovať a tieto za ňu tvrdo sankcionovať. Zmysel má len taký zákon, ktorý dokáže ochrániť suverénnu politiku Slovenskej republiky pred cudzím vplyvom.

Dá sa predpokladať, ak sa vládna koalícia bude inšpirovať úpravou, ktorú na ochranu suverenity pred zahraničným vplyvom prijalo v máji tohto roku Francúzsko, vyhne sa konaniu Európskej únie voči Slovensku, nakoľko konanie francúzskeho zákonodarného zboru sa obišlo bez akéhokoľvek demaršu, či vyhrážania sa porušovaním práva únie. Písali sme o tom (tu).

Nemenej dôležite pre to, aby nová norma v parlamente prešla a nešlo len o zbiueranie politických bodov pre SNS je, aby sa s jej podobou a potrebou prijatia stotožnili všetci koaliční partneri. Svoje výhrady s aprílovým návrhom verejne komunikoval Hlas-SD. A bez neho zákon neprejde, nakoľko s podporou opozície SNS a Smer počítať nemôžu.