Kľúčové sporné body plánovaných rokovaní medzi USA a Iránom

Irán predložil 10-bodový plán, ktorý zahŕňa maximalistické požiadavky, ktoré Washington už predtým odmietol. Jednou z hlavných tém je kontrola nad Hormuzským prielivom, strategickou námornou cestou, cez ktorú prechádza významná časť svetovej ropy, plynu a hnojív. Irán v reakcii na vojnu USA a Izraela zablokoval prieliv, čo poškodilo globálnu ekonomiku.

Nie je jasné, ako by iránska suverenita nad prielivom fungovala. Irán a Omán, ktorý tiež hraničí s prielivom a bol predtým sprostredkovateľom medzi Washingtonom a Teheránom, nedávno rokovali o protokole na dohľad nad námornou dopravou v čase mieru. Obe strany zvažujú zavedenie poplatkov za prechod, no nie je jasné, či by ománsko-iránsky mechanizmus zahŕňal aj poplatky.

Ďalšou kľúčovou témou sú sankcie, ktoré Irán požaduje úplne zrušiť. Americký prezident Donald Trump v roku 2018 znovu uvalil tvrdé sankcie po odstúpení USA od jadrovej dohody z roku 2015, ktorá ponúkala zrušenie sankcií výmenou za obmedzenia obohacovania uránu a dohľad. Sankcie obmedzili kľúčové obchodné služby a odradili firmy od podnikania v Iráne, čo prispelo k ekonomickým problémom a masovým protestom, ktoré boli násilne potlačené. Trump sľuboval podporu protestujúcim a naznačil, že vojna povedie k pádu iránskeho režimu, no ľudské práva a zrušenie režimu neboli súčasťou prímeria. USA a Izrael predtým požadovali obmedzenie iránskeho balistického raketového programu a ukončenie podpory militantov ako Hizballáh a Húsíovia. Tieto požiadavky však nie sú súčasťou iránskeho 10-bodového plánu.

Ďalšou spornou témou je obohacovanie uránu. Irán požaduje, aby USA akceptovali jeho obohacovací program na civilné účely. Trump však v stredu opäť trval na zastavení obohacovania a navrhol riešenie na odstránenie zásob viac ako 440 kilogramov vysoko obohateného uránu, ktoré boli cieľom amerických náletov v júni a pravdepodobne boli zakopané.

USA a Izrael uskutočnili útoky počas rokovaní, pričom Washington požadoval od Iránu odovzdanie zásob obohateného uránu a zastavenie ďalšieho obohacovania. Teherán od roku 2003 tvrdí, že neusiluje o jadrovú zbraň, ale má právo na obohacovanie uránu pre civilnú energetiku.