Môj profil 
Predplatné
“Smer s fašistami a s Harabinom,” spresnila hlava štátu s tým, že na druhej strane by mal existovať jednotný spoločný front strán, ktorého úlohou je prevziať moc. Tam podľa neho patria strany ako SaS, OĽaNO, KDH, Progresívne Slovensko a tiež jeho chystaná strana.
“Neexistuje iná cesta, ako spojiť sa,” povedal s tým, že jeho strana má byť k dispozícii pre ľudí, ktorí “veria prezidentovi”.
Na otázku, či by bol ochotný zastávať post predsedu vlády odpovedal Kiska, že určite áno. “Nešiel by som za predsedu strany, keby to tak nebolo.”
Pokiaľ ide o politickú orientáciu jeho pripravovaného subjektu, Kiska sa označil za centristu. “Som niekde v strede,” povedal s tým, že vidí potrebu napríklad zlepšovať podnikateľské prostredie, na druhej strane aj nutnosť pomáhať slabším.
Čo sa týka potencionálnych spolupracovníkov v novej strane, prezident skonštatoval, že oslovuje starších skúsených ľudí ale aj mladých. Viac však podľa vlastných slov zverejní až 17. júna.
Na otázku o spolupráci s expremiérkou Ivetou Radičovou uviedol, že sa s ňou rád stretáva a diskutuje. Pri mene bývalého prezidentského kandidáta Róberta Mistríka uviedol, že ten si momentálne potrebuje oddýchnuť z kampane. V súvislosti s bývalým arcibiskupom Róbertom Bezákom zase skonštatoval, že si nemyslí, že by aktívne vstúpil do politiky.
Pokiaľ ide o medializované kauzy spájajúce sa s jeho menom, problematiku daňových nedoplatkov spoločnosti KTAG označil za vykonštruovaný proces a pomstu zo strany predsedu Smeru Roberta Fica. O Ficovi zároveň usúdil, “že čo sa týka dôveryhodnosti, už klesol aj pod Kotlebu” a nikto ho neberie vážne.
Súdny spor o vlastníctvo pozemkov zase označil ako ukážku toho, ako dokáže zlyhávať štát.
Zároveň opakovane zdôraznil, že odmieta potencionálnu koalíciu zo stranou Smer-SD.
Markíza tiež v rámci relácie zverejnila výsledky prieskumu agentúry FOCUS, podľa ktorého 19,4% respondentov podporuje jeho zámer založiť nový politický subjekt. Ďalších 18% by preferovalo spojenie s existujúcimi stranami.
Podľa prieskumu by však 49,2% opýtaných podporovalo jeho odchod z politiky. Zvyšných 13,4% sa nevedelo vyjadriť.
