Marián Kéry v úvode príspevku zopakoval svoje stanovisko, ktoré dlhodobo prezentuje verejne – či už v politických diskusiách alebo aj na svojom verejnom profile na sociálnej sieti Facebook : Vojna na Ukrajine sa nezačala vo februári 2022, ale oveľa skôr, vo februári 2014, krvavými udalosťami na kyjevskom Majdane. „Protivládne protesty a občianske nepokoje trvali v Kyjeve od novembra 2013, po tom, ako vtedajší prezident Viktor Janukovyč pozastavil podpis asociačnej dohody s Európskou úniou,“ pripomenul politik.

A teraz strih do Gruzínska

Gruzínsko. Krajina, kde sa cez víkend konali parlamentné voľby, ktoré podľa ústrednej volebnej komisie vyhrala doterajšia vládnuca strana Gruzínsky sen. Avšak podľa gruzínskej prezidentky Salome Zurabišviliovej, opozície a Západu, vedie strana Gruzínsky sen “autoritársku politiku“ a “inšpiruje sa Ruskom“.

„Gruzínsko sa pri parlamentných voľbách stalo obeťou ruskej špeciálnej operácie,“ v nedeľu to podľa tlačových agentúr vyhlásila gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová, ktorá podporuje smerovanie svojej krajiny k Európskej únii, uviedol Kéry.

Poznamenal, že tieto tvrdé slová na adresu vlády, ktorú vedie strana Gruzínsky sen, prezidentka hodila verejnosti ako návnadu na protesty a´la Majdan a zároveň opozícii ako prihrávku na smeč bez akéhokoľvek relevantného dôkazu. A to v duchu : „Bičujme emócie, možno nás podporí aj Západ, a potom nech sa deje čokoľvek, len aby sme sa dostali k moci.“

Výsledky volieb v Gruzínsku neuznala opozícia ani prezidentka, zvolávajú protesty. „Chápete to?,“ pýta sa Kéry.

„Ak by vyhrali, čo len tesne, bolo by všetko v poriadku. Ale oni prehrali. A tak egoisticky posúvajú Gruzínsko na kraj priepasti,“ uviedol. A to, ako poznamenal politik, zatiaľ (chvalabohu) znamená skôr zahraničné rozpaky, ako podporu.

Podozrivé praktiky

„Zahraniční pozorovatelia, ktorých bolo cez voľby v Gruzínsku neúrekom, podľa prvých vyjadrení síce naznačovali, že v gruzínskych voľbách bolo veľa chýb a podozrivých praktík (v amerických prezidentských voľbách nebudú takéto podozrenia?), ale nikto si netrúfol označiť voľby za sfalšované,“ pokračuje Kéry.

„Dokonca ani šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell si na takéto odvážne vyjadrenie, že by boli voľby v Gruzínsku sfalšované, netrúfol. A zatiaľ ani predstavitelia Spojených štátov, Francúzska, Veľkej Británie a Nemecka, hoc sa na nich prezidentka Gruzínska okamžite obrátila so žiadosťou o “konzultácie“,“ poznamenal politik.

Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová – inak narodená v Paríži, ktorá pôsobila v minulosti aj ako francúzska diplomatka- podľa Kéryho zjavne nič nepochopila. „Radšej bude hnať ľudí na barikády, než aby prijala výsledky volieb, v ktorých “jej“ blízke strany stratili,“ uviedol.

Gruzínska prezidentka podľa Kéryho nevidí, a ani nepočuje, že Gruzínci dali vo voľbách jasne najavo, že nechcú opakovanie situácie na Ukrajine, a že odmietajú “majdanizáciu“ Gruzínska.

Strana Gruzínsky sen na tomto odmietnutí ukrajinského scenára z Kyjeva postavila svoju volebnú kampaň a dokázala mobilizovať nerozhodnutých voličov, podobne ako to bolo v Moldavsku.

Šok v Moldavsku

„Mimochodom, Moldavsko, ďalšia bývalá sovietska republika. Len týždeň pred gruzínskymi voľbami prebehlo v Moldavsku nielen prvé kolo prezidentských volieb, ale aj referendum o tom, či bude súčasťou moldavskej ústavy proeurópske smerovanie,“ odbočil Kéry.

No a tu najmä proeurópski Moldavci zažili šok. Kéry zhrnul výsledky z Moldavska nasledovne : „Ešte pri 97% sčítaných okrskov sa zdalo, že Moldavčania sa vyslovia proti únii. Posledné hlasy Moldavčanov z veľkých miest a zo zahraničia však výsledky tesne preklopili. Po sedemnástej hodine bolo spočítaných 100% hlasov. V referende hlasovalo vyše 1,56 milióna Moldavčanov, teda zhruba 51,65% oprávnených voličov. Vysoko tak prekročili potrebné 33%-né kvórum. Za proeurópsku orientáciu však bolo iba niečo vyše 50,4% zúčastnených.“

Kéry poznamenal, že je samozrejmé, že toto referendové hlasovanie prozápadná prezidentka Moldavska Maia Sanduová nenapadla. Kéry doplnil, že Sanduová v prvom kole “svojich“ volieb vyhrala s náskokom 16% pred proruským kandidátom a bývalým generálnym prokurátorom Aleksandrom Stoianoglom.

Výsledky referenda ukázali, že Moldavsko je rozdelené takmer presne na polovicu, poznamenal Kéry a myslí si, že ani v druhom kole prezidentských volieb to v Moldavsku nemusí dopadnúť inak, ako takmer dokonalým patom. „Keď sa proti Sanduovej spoja voliči ostatných, skôr proruských kandidátov, výsledok bude zase nesmierne tesný,“ dodal.

Blížiac sa k záveru svojho textu sa Kéry ešte vrátil späť do Gruzínska. Uviedol, že súhlasí s tým, ako gruzínske parlamentné voľby charakterizoval expert na politiku kaukazských krajín Tomáš Baranec. „Víťazstvo Gruzínskeho sna má podľa neho tri hlavné piliere – prvým sú ľudia, ktorí sú silne sklamaní z opozície, konkrétne z vlády zjednoteného národného hnutia Micheila Saakašviliho. Druhým pilierom je silne konzervatívny elektorát a tretím sú ľudia závislí od rôznych štátnych dávok,“ citoval ho Kéry . „Gruzínske parlamentné voľby boli nečisté, no nedá sa poprieť, že vládna strana má svoju voličskú základňu a podporu. Značná časť jej voličov je pritom prozápadná,“ citoval Kéry z textu Tomáša Baranca.

Takže?

„Takže?,“ pýta sa Kéry.

„Demonštrácie, občianske nepokoje a hrozba “majdanizácie“ ničomu, ani nikomu nepomôžu.. Poprú výsledky demokratických parlamentných volieb a ešte viac rozdelia už aj tak extrémne rozdelenú gruzínsku spoločnosť,“ myslí Kéry.

Občianske nepokoje a hrozby by podľa Kéryho mohli “extrémne“ zvýšiť riziko opakovania scenára z Ukrajiny. „ Ktorým silám by tento scenár prospel najviac? Aké zástupné sily by sa začali čoraz viac angažovať v doteraz relatívne pokojnom Gruzínsku?,“ zamyslel sa politik.

Na záver sa vyjadril : „Chcem veriť, že gruzínska opozícia a rovnako aj prezidentka Salome Zurabišviliová si zachovajú zdravý rozum. Chcem veriť, že ich emócie z prehry, ktorú ako opozícia utrpeli, vychladnú a že športovo priznajú, že prehrali.“

Ako zdôraznil, prehraté voľby neznamenajú koniec sveta. „Násilie, či nebodaj vojna sú však katastrofou. Ukrajinci by vedeli rozprávať…,“ poznamenal.

„Boh ochraňuj Gruzínsko,“ napísal na záver.

Prečítajte si tiež:

• Čo znamenajú výsledky volieb v Gruzínsku a aké budú ich dôsledky?
• Gruzínsko urobilo osudovú voľbu
• Gruzínsky ľud prehovoril jasnou rečou