Tomáš Drucker je zdanlivo veľkým fanúšikov technologických trendov: „Jednou z našich priorít je umelá inteligencia (AI) vo vzdelávaní. V spoločnosti, kde sa rozum vytráca z verejného priestoru, si musíme pomôcť všetkými dostupnými nástrojmi,” píše odkaz svojim sledovateľom a fanúšikom na sociálnej sieti.

No nie všetci sú z tohto postoja nadšení; spomedzi radov občanov sa ozývajú hlasy, že naši rodičia a starí rodičia veru AI ku šťastiu (a vzdelaniu) nepotrebovali. Uznajte, kam sa dostaneme, keď namiesto normálnej intelektuálnej činnosti ľudského jedince bude pracovať naprogramovaný stroj?

Ale to je otázka na prognostikov a futurológov. Nás tu zaujíma iná vec: Na tlačovke v piatok totiž minister informoval (https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2025042500000164), že má pomerne ambivalentný postoj k rozhodnutiu Roberta Fica navštíviť Moskvu v Deň víťazstva. Ide pritom o významné, 80. výročie oslobodenia Európy spod hrôzovlády fašistického Nemecka aj s jeho vyhladzovacou vojnou a xenofóbnou politikou nacionalizmu, vyvyšujúceho árijskú rasy nad všetky ostatné.

Myslím, že nielen na prvú, ale ani druhú polovicu súvetia by sme nemali zabúdať…

Podľa Druckera si vraj svoju politiku voči Rusku a tamojším oslavám výročia porážky fašizmu má premiér obhajovať sám (Kompletnú pasáž prejavu k tejto téme sme priniesli v osobitnom článku https://www.hlavnespravy.sk/tomas-drucker-do-systemu-na-vzdelavanie-dospelych-sa-zapojilo-vyse-400-zariadeni/3907268). Drucker síce uznáva historickú úlohu Červenej armády, no zároveň mieša jedno cez druhé, keď uvádza do súvislosti konflikt na Donbase – ktorý má predsa úplne iný, špecifický, regionálny charakter, a jeho komplikovanej povahe možno porozumieť len s veľmi podrobnou analýzou všetkých dostupných zdrojov (čo naša opozícia ignoruje – a zdá sa, že aj poniektorí členovia koalície…).

Minister spomína porušenie medzinárodného práva – v poriadku, súhlasíme. Tento fenomén však nenastal po prvýkrát v roku 2022 na rusko-ukrajinských hraniciach! Začali s ním USA svojimi nelegitímnymi vojnami či vlastnými operáciami typu „black ops” kade-tade po svete. Veď nie je tajomstvom, že ich špeciálne jednotky trénujú na zásahy kdekoľvek to „bude potrebné”! V mene demokracie, pochopiteľne.

Svojvoľné bombardovanie Iraku či Juhoslávie určite tiež patrilo do tej kategórie – ako sa vtedy vyjadril pán Drucker k týmto útokom? A čo si myslí o Gaze, kde sú na dennej báze porušované všetky možné aj nemožné pravidlá vedenia vojny? Veď tam ani nejde o vojnový konflikt, ale obyčajné vyhladzovanie, kde vzduchom lietajú deti s odtrhnutými končatinami! To nám až tak nevadí? Ako to? Azda kvôli tomu, kto je sponzorom agresora?

Len sa pýtam, fakt neviem, netuším…

Pozrite: Oslavou porážky fašizmu nikto nebude súčasne legitimizovať aktuálne dianie na Donbase. Premiér si ide uctiť pamiatku miliónov padlých Slovanov, toť vsjo. A to sa ho nezastávam, len konštatujem, čo je zrejmé.

Pokiaľ do toho niekto chce pliesť proukrajinský sentiment, hrá falošnú hru, v ktorej sa jednoducho chce zapáčiť určitej politickej a voličskej skupine.

Takto to vidím ja – a aký je váš názor?