Hnutie upozorňuje na nebezpečný trend centralizácie a posilňovania štátnej či politickej moci na úkor rodičov a odborníkov. Zmeny zasahujú do doterajšieho fungovania tým, že sa napríklad už nebude vyžadovať informovaný súhlas rodičov, ak výchovno-vzdelávaciu aktivitu vykonáva priamo štátny orgán. KDH tiež varuje pred neprimeraným posilnením kompetencií regionálnych úradov školskej správy (RÚŠS) na úkor zriaďovateľov škôl, a to najmä pri výberových konaniach na riaditeľov. Horecký poukázal aj na hrozbu výmazu základných škôl ako organizačných zložiek spojených škôl v prípade, že nedosiahnu stanovený minimálny počet žiakov.

Podpredseda KDH kritizuje atmosféru a filozofiu, ktorú ministerstvo svojimi krokmi navodzuje. Poukázal pritom napríklad na povinnú prítomnosť inšpektora pri preskúšaní žiaka na domácom vzdelávaní či povinnú rediagnostiku všetkých žiakov s mentálnym postihnutím bez ohľadu na akýkoľvek individuálny prístup.

Podľa Horeckého tieto zmeny „nie sú žiadnou reformou, ale prehlbujúcim sa chaosom a antireformnou záťažou v podobe byrokracie a mikromanažmentu, ktorá učiteľov oberá o čas a znechucuje im prácu.“ Školy budú, ako tvrdí bývalý minister školstva, zaťažované novými formálnymi povinnosťami, ako je zverejňovanie zápisníc z pedagogickej rady, rady školy aj školského parlamentu.

KDH plánuje proti predloženým zmenám postupovať konštruktívnou kritikou a snahou pomôcť systému. „V Národnej rade SR pripravíme k tejto legislatíve vlastné pozmeňujúce návrhy a budeme pokračovať v odborných rokovaniach s aktérmi vzdelávania aj relevantnými politickými stranami,“ dodal poslanec Národnej rady SR Gabriel Paľa (KDH).