Najnovší prieskum Eurobazooka bol realizovaný na objednávku francúzskeho časopisu Le Grand Continent a zverejnený bol  3. decembra.

Prieskum sa uskutočnil online koncom novembra v Nemecku, Francúzsku, Poľsku, Španielsku, Portugalsku, Belgicku, Holandsku a Chorvátsku, pričom v každej krajine sa ho zúčastnilo niečo vyše 1 000 respondentov. O výsledkoch prieskumu informuje denník Brussels Signal.

Každý štvrtý Poliak chce, aby Poľsko vystúpilo z EÚ

Členstvo v EÚ sa v Poľsku dlhodobo považuje za nevyhnutný motor postkomunistického hospodárskeho rastu krajiny, pričom minulé prieskumy ukázali len malú verejnú podporu pre tzv. Polexit.

Najnovší prieskum však odhalil prudký nárast euroskepticizmu v krajine –  až štvrtina Poliakov v súčasnosti podporuje myšlienku vystúpenia svojej krajiny z EÚ, čo je jeden z najvyšších výsledkov  v rámci skúmaných krajín.

Z prieskumu vyplýva, že iba 69 % poľských respondentov chce zostať v EÚ.

Gazeta Wyborcza porovnal poľské čísla s predchádzajúcimi domácimi prieskumami a pripomenul, že ešte v roku 2022 podporilo zotrvanie v EÚ 92 % respondentov a o dva roky neskôr 77 %.

Prieskum tiež zistil, že zatiaľ čo riziko vojny s Ruskom považuje 77 % Poliakov za vysoké, iba 19 % chce riešiť problémy na európskej úrovni.

Prieskum však neposkytol žiadne odpovede na otázky týkajúce sa príčin rastúceho protieurópskeho naladenia.

Analytici ako jeden z pravdepodobných dôvodov uvádzajú rastúci skepticizmus voči vnímanému zasahovaniu bloku do vnútornej poľskej politiky.

Prieskumy verejnej mienky tiež ukázali, že politiky EÚ, ako napríklad migračný pakt a Zelená dohoda, sú v Poľsku veľmi nepopulárne.

Zo sledovaných krajín len Francúzsko vykazovalo vyššiu úroveň podpory pre odchod z EÚ (27 %) a nižšiu úroveň pre zotrvanie (67 %).

V  priemere 19 % respondentov, ktorí sa zúčastnili prieskumu, sa vyjadrilo za vystúpenie z EÚ, zatiaľ čo 74 % vyjadruje želanie zostať v bloku.

Najsilnejšia podpora členstva v EÚ bola zaznamenaná v Portugalsku a Španielsku, kde si želá zostať v EÚ  90 %, resp. 89 % respondentov. V Nemecku vyjadruje želanie zostať 78 % obyvateľstva.

Polexit

Iba jedna politická strana v Poľsku, pravicová Konfederácia na čele s europoslancom Grzegorzem Braunom, otvorene navrhla „Polexit“.

Táto strana teraz dosiahla v prieskumoch verejnej mienky úroveň 6 až 10 percent. Stalo sa tak po prekvapivom výsledku Brauna v prezidentských voľbách na jar tohto roku, v ktorých získal viac ako 6 percent hlasov. To znamená, že po parlamentných voľbách v roku 2027 ju môžu ostatné pravicové skupiny, konzervatívci (PiS) a Konfederácia, potrebovať ako koaličného partnera.

Poľský prezident Karol Nawrocki aj konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS) sa však stále zdráhajú vyzvať na vystúpenie z EÚ, aj keď sa bránia hlbšej integrácii.

PiS a Konfederácia sú čoraz skeptickejšie voči súčasnému smerovaniu EÚ a tvrdia, že spoločenstvo by malo byť úniou suverénnych štátov, v ktorej väčšina právomocí zostáva v rukách členov.

Postoj k EÚ sa stal jedným z charakteristických rysov rozdelenia poľskej politiky na pravicu a ľavicu.

Pravica je za suverenitu členských štátov a stredová ľavica, vrátane súčasnej vlády Tuska, podporuje väčšiu európsku integráciu a rastúce právomoci inštitúcií EÚ, uvádza TPV.

Prečítajte si tiež:

• Máme spoločných nepriateľov? Šialený výrok Tuska
• Poľsko nebolo pozvané na samit, na ktorom sa plánuje diskutovať o krokoch na ukončenie vojny