Kauza Hellebrandta nabrala nečakaný kurz

Tomáš Hellebrandt z Progresívneho Slovenska sa v stredu vzdal mandátu poslanca. Hlavným dôvodom je, že pri ošetrení v žilinskej nemocnici zamlčal infekčnú chorobu, ktorou trpí, a preto naňho nemocnica dala trestné oznámenie pre podozrenie zo šírenia nákazlivého ochorenia.

Hellebrandt vo štvrtok zverejnil status a situáciu potvrdil. „Pri mojom pobyte v žilinskej nemocnici som lekárov neupovedomil o mojej zdravotnej diagnóze. Neurobil som tak zo strachu, že táto osobná informácia sa dostane na verejnosť a stane sa prostriedkom politického boja. Zdá sa, že som sa bál oprávnene,“ povedal.

Žilinská fakultná nemocnica bližšie na otázky neodpovedá. “Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie sa Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina k prípadu nebude vyjadrovať,” napísala jej hovorkyňa Zuzana Fialová.

Reakcia nemocnice zjavne zaskočila riaditeľa Inštitútu ľudských práv Petra Weisenbachera a vyjadril sa k tomu na sociálnej sieti: “Správanie Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina považujeme za neakceptovateľné, neprofesionálne a pravdepodobne aj protizákonné. Niekto z tohto zdravotníckeho zariadenia vyzradil citlivú osobnú informáciu a táto sa následne stala súčasťou súboja politických strán. Zdravotnícky personál pritom musí vedieť, že je rozdiel medzi pacientom infekčným a neinfekčným. Legislatíva hovorí, že pacient má povinnosť správať sa tak, aby nešíril infekciu, nič viac. Zdravotnícky personál má povinnosť sa chrániť, je to bežná súčasť ich práce, že prichádzajú do styku s chorými ľuďmi, od ktorých sa nechcú nakaziť. Svojim správaním však táto nemocnica poškodzuje dobré meno celého zdravotníctva a prispieva k stigmatizácii a diskriminácii. Navyše za celou touto kauzou cítiť aj homofóbiu,” konštatoval riaditeľ liberálnej mimovládky.

PS a Hellebrandt prelomili mlčanie. Šimečka sa vykrúcal. Bývalý poslanec sa vyviňuje. Vyjadrila sa aj polícia

Predstavitelia Inštitútu dodávajú, že viacerí lekári a lekárky na sociálnych sieťach vyjadrili nesúhlas a rozčarovanie nad postupom Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina a uistili pacientov, že to nie je bežná prax. Píšu aj o Trestnom zákone v rámci trestných činov ohrozujúcich život alebo zdravie, ktorý hovorí, že trestného činu sa dopustí ten, kto iného úmyselne alebo nedbanlivostne vydá do nebezpečenstva nákazy vírusom ľudskej imunodeficiencie.

Ako ďalší prišiel s reakciou právnik IĽP: “Pochybujem, že sa pán Hellebrandt dopustil porušenia zákona, a to ani na úrovni priestupku. Trestné oznámenie nemocnice považujem za účelové a postavené na insitnom výklade práva. Spáchanie trestného činu v zmysle § 165 Trestného zákona vyžaduje vydanie iného do nebezpečenstva nákazy vírusom ľudskej imunodeficiencie, nezakladá informačnú povinnosť. Porušenie zákona, ale vidím na strane zdravotníckeho zariadenia a jeho personálu, pretože zdravotnícki pracovníci majú zákonnú povinnosť dodržiavať etický kódex a mlčanlivosť.” Poznamenal na záver.

Hellebrandt vo svojom vyjadrení hovoril iba o zdravotnej diagnóze, s ktorou žije 15 rokov. Bližšie podrobnosti neuviedol.