Kard. Michael Czerny ocenil českých kňazov popravených počas komunizmu

„Svedectvo otca Jána a otca Václava oslovuje každého z nás osobne v našich každodenných zápasoch, veľkých i malých. Ich mučeníctvo nás učí, že neexistuje žiadna ľudská situácia – akokoľvek ponižujúca alebo nespravodlivá – v ktorej by nebolo možné svedčiť o Kristovi.“

Kardinál Michael Czerny SJ, prefekt vatikánskeho Dikastéria na podporu integrálneho ľudského rozvoja, ponúkol toto silné pripomenutie počas svojho stredajšieho prejavu na konferencii s názvom „Blahoslavení mučeníci komunizmu“, ktorú organizovalo Veľvyslanectvo Českej republiky pri Svätej stolici.

Stretnutie na Pápežskom kolégiu Nepomucenum v Ríme pripomenulo mučeníkov, otcov Jána Bulu a Václava Drbolu, pred ich blahorečením, ktoré sa uskutoční 6. júna na Brnianskom výstavisku a ktoré bude vyvrcholením procesu blahorečenia trvajúceho viac ako 20 rokov.

Českí katolícki kňazi podstúpili mučenícku smrť in odium fidei – „z nenávisti k viere“ – zo strany komunistického režimu v Československu. Obaja boli nespravodlivo obvinení v politických procesoch a popravení, pričom sú široko uctievaní pre svoju vieru a odpor voči útlaku.

Ich životy preťali temné mraky histórie

Kardinál Czerny vo svojom príhovore pripomenul, že všetci prítomní sa zišli, aby vzdali vďaku za životy dvoch kňazov, „životy dvoch mužov, ktorí dokázali premeniť temnotu nenávisti a chlad šibenice na miesto svojho živého stretnutia s Pánom.“

Ocenil ich tiež ako dvoch svedkov, „koorí celým svojím životom svedčili o tom, že svetlo dokáže preťať temné mraky v histórii.“

Žiadne násilie nedokáže udusiť Boží život v tých, ktorí sa mu odovzdajú

Kardinál zdôraznil, že si nepripomíname porážku, ale oslavujeme triumf života.

„Obdivujeme nádheru pšeničného zrna, ktoré po tom, čo zostalo po desaťročia skryté v brázde českej a moravskej pôdy – vyživované napriek ťažkej histórii a zúrodnené obetou – teraz klíči pred našimi očami.“

„Tento výhonok, ktorý prerazil zamrznutú pôdu ateizmu a útlaku,“ povedal kardinál Czerny, „je dôkazom, že žiadne násilie nedokáže udusiť Boží život v tých, ktorí sa mu odovzdajú.“

Oslavovať blahorečenie Jána Bulu a Václava Drbolu, ako s úžasom poznamenal kardinál Czerny, „znamená vložiť naše ruky do živých rán Cirkvi a českého ľudu, dotknúť sa reality Pánovho prísľubu: ‚Ja som s vami po všetky dni‘ (Mt 28, 20). Je to prísľub, ktorý podľa neho žiari naplnený a napísaný v krvi a radosti týchto dvoch kňazov.“

Božie ruky im boli oporou

Kardinál Czerny pripomenul pasáž zo Svätého písma, ktorá hovorí, že „duše spravodlivých sú v Božích rukách“ (Múd 3, 1), a zopakoval, že tieto „ruky“ nie sú žiadnym abstraktným útočiskom.

„Pre Jána a Václava boli Božie ruky,“ vyzdvihol vatikánsky prefekt, „ich oporou za mrežami jihlavskej väznice, ich obranou počas dlhých výsluchov a ochranou ich dôstojnosti, ktorá zostala nedotknutá aj uprostred tých najponižujúcejších pokorení.“

Kardinál vyzval prítomných, aby sa spolu s ním na chvíľu zamysleli nad ich mučeníctvom.

„Komunistický režim,“ podčiarkol kardinál, „ich nechcel len zabiť; chcel zničiť ich kňazskú identitu. Chcel, aby zradili, zapreli, aby sa zriekli svojej viery.“

Boh ich však, ako uviedol kardinál Czerny, „vyskúšal ako zlato v taviacej peci“ a oheň režimu „nespálil zlato ich viery,“ ale naopak, „spálil iba trosky ľudského strachu a odhalil oddanosť Kristovi, ktorá v nás zanecháva úžas.“

V tomto kontexte pripomenul, že mnohí svedkovia potvrdzujú, že v hodinách predchádzajúcich smrti si otec Ján zachoval nadprirodzený pokoj a vyrovnanosť, ktoré nepatria tomuto svetu.

To je podľa kardinála Czerneho mučeníctvo: „nie v prvom rade akt ľudského hrdinstva, ale dovolenie, aby nás naplnila Božia milosť, až kým v nás nezostane miesto pre ‚ja‘, ale žijeme len pre Božie ‚Ty‘ a pre ‚My‘ Cirkvi.“

O Kristovi sa dá svedčiť vždy

Kňazi, ako pripomenul kardinál Czerny prítomným, si mohli vybrať bezpečie a útočisko v podobe spoluvinného mlčania, no namiesto toho „prijali to, že budú ‚rozomletí‘, a stali sa – slovami Tertulliána – semenom nových kresťanov v tejto krajine, vo svojej vlasti, a skrze neviditeľnú milosť aj po celom svete.“

Ich svedectvo podľa kardinála dokazuje, že neexistuje ľudská situácia, v ktorej by sa nedalo svedčiť o Pánovi.

„Premenili súdnu sieň na kazateľnicu a väzenie na oltár,“ poznamenal prefekt dikastéria. „Neboli to muži z ocele; boli to muži modlitby.“

Jedine ich láska k Kristovi im podľa kardinála dodala odvahu čeliť ohováraniu, absolútnej samote a slučke.

„Ich sila,“ povedal, „nespočívala vo svaloch, ale v kolenách ohnutých pred svätostánkom pred ich zatknutím a v srdciach spojených s Máriou počas ich ťažkej skúšky.“

Prefekt poznamenal, że ich mučeníctvo nás učí, že vernosť Bohu sa najprv nachádza v malých rozhodnutiach a dôslednosti, nielen vo veľkých gestách.

Ich mučeníctvo naďalej šíri evanjelium vo svete poznačenom nenávisťou

„Nech nám ich obeta pomôže byť kresťanmi, občanmi, mužmi a ženami, ktorí vedia ‚stratiť‘ svoj život v službe, odpustení a pravde,“ povedal kardinál s istotou, „že za závojom skúšky a smrti nás čaká jasné svetlo Božieho láskavého úsmevu a radosť, ktorú nám už nikto nikdy nebude môcť vziať.“

Na záver kardinál Czerny pripomenul slová pápeža Leva XIV. ohľadom nádeje týchto dvoch mučeníkov ako odvážnych svedkov viery.

Pápež Lev nazval ich nádej „plnou nesmrteľnosti, pretože prostredníctvom ich mučeníctva sa evanjelium naďalej šíri vo svete poznačenom nenávisťou, násilím a vojnou; pretože hoci boli zabití na tele, nikto nikdy nedokáže umlčať ich hlas alebo vymazať lásku, ktorú darovali; a pretože ich svedectvo zostáva proroctvom víťazstva dobra nad zlom.“

Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk.