Ottawa 4. februára 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-TASR/AP-Sean Kilpatrick/The Canadian Press)
Kanadský premiér Justin Trudeau prisľúbil v pondelok Venezuelčanom postihnutým zhoršujúcou sa ekonomickou i politickou krízou humanitárnu finančnú pomoc vo výške 53 miliónov kanadských dolárov (35 miliónov eur). Informovala o tom agentúra AFP
“Kanada dnes zintenzívňuje svoje úsilie a oznamuje podporu vo výške 53 miliónov dolárov určenú na riešenie najnaliehavejších potrieb Venezuelčanov… vrátane takmer troch miliónov utečencov (z Venezuely),” povedal Trudeau na zasadnutí štátov tzv. limskej skupiny, ktoré sa venovalo kríze vo Venezuele.
“Podstatná časť (týchto) finančných prostriedkov poputuje k dôveryhodným partnerom a susedným krajinám, aby sme im pomohli podporovať Venezuelu a Venezuelčanov,” dodal.
Predstavitelia tzv. limskej skupiny – pozostávajúcej zo 14 latinskoamerických krajín a Kanady – sa v pondelok v kanadskej metropole Ottawa zišli, aby prediskutovali možné kroky na podporu venezuelského opozičného lídra Juana Guaidóa, ktorý sa v januári prehlásil za dočasného venezuelského prezidenta.
Zhromaždeným lídrom sa prostredníctvom videozáznamu prihovoril aj samotný Guaidó. Uviedol, že sa teší “na čo najskoršie slobodné a férové voľby”, vďaka ktorým sa bude môcť obnoviť demokracia vo Venezuele. Venezuelčania sú podľa jeho slov už “veľmi blízko k tomu, aby opäť získali svoju slobodu”.
Väčšina krajín z limskej skupiny, s výnimkou Mexika, vyzvala minulý týždeň venezuelského prezidenta Nicolása Madura na odstúpenie a umožnenie, aby sa v krajine konali nové voľby hlavy štátu a následne sa riešila tamojšia ekonomická kríza, ktorá donútila mnohých Venezuelčanov k úteku do susedných krajín.
Maduro sa 10. januára napriek sporným prezidentským voľbám ujal vlády vo Venezuele na ďalšie šesťročné obdobie. Guaidó sa 23. januára vyhlásil za dočasného prezidenta. Washington ho okamžite uznal a Madura označil za nelegitímnu hlavu štátu. Legitimitu Guaidóa následne uznala tiež Kanada, Izrael i väčšina latinskoamerických krajín. Madura naopak podporili krajiny ako Rusko, Čína, Irán, Turecko, Kuba, Mexiko či Bolívia.
Niekoľko krajín EÚ následne Madura varovalo, že ak do ôsmich dní neoznámi termín novej voľby hlavy štátu, aj oni uznajú lídra opozície a predsedu venezuelského parlamentu Juana Guaidóa za dočasného prezidenta. Stanovené ultimátum vypršalo v nedeľu, pričom Maduro výzvu na nové voľby odmietol.
Viaceré európske krajiny tak v pondelok uznali Guaidóa za dočasného prezidenta Venezuely a vyzvali ho, aby vypísal nové prezidentské voľby. Urobilo tak dosiaľ 14 členských štátov EÚ: Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Portugalsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Švédsko.
Poľsko aj Chorvátsko sa pridali k štátom Európskej únie a uznali Juana Guaidóa za dočasného prezidenta juhoamerickej krajiny. Informovala o tom agentúra AP. Chorvátske ministerstvo zahraničných vecí vo svojom stanovisku uviedlo, že “dôrazne odsudzuje porušovanie ľudských práv a princípov právneho štátu” zo strany venezuelského prezidenta Nicolása Madura.
7.2°C
Nedeľa 
Utorok 
7.0°C
6.9°C
Pondelok 
4.9°C
.jpg)
.JPG)
.jpg)
