Kamenický našiel na MF „poklad Old Shatterhanda”: dlhy i grécku cestu

„PRED 50 ROKMI zomrel Old Shatterhand, vlastným menom Lex Barker. Bolo to takto … 11. mája 1973 sa Lex Barker vybral do ulíc New Yorku, z čista jasna dostal infarkt a zomrel. Nevie sa, ako presne to bolo, ale legenda hovorí, že Lexovi pípla sms zo Slovenska, že som sa narodil … a tak sa rozhodol, že mi predá úlohu chrániť dobrých a ísť zlým ľuďom po krku,” napísal na sociálnej sieti Matovič v deň svojich narodenín.

Jednou zo zaujímavých kníh Karla Maya, ktoré boli zvečnené na filmovom plátne, je aj Poklad v Striebornom jazere, kde sa Old Shatterhand snaží zachrániť zlatý poklad, ktorý nakoniec skončí zasypaný v jaskyni – na večné veky.

Neubehlo veľa dní odo dňa, keď novovymenovaný minister financií Kamenický (Smer -SD) nastúpil na svoje miesto a zároveň aj zhodnotil ako sa veci majú. Z jeho krátkeho statusu na sociálnej sieti, ktoré ilustroval aj grafom vyplýva, že nijako ružovo to so Slovenskom nateraz nevyzerá.

„Milí priatelia, Heger a Matovič nás dostali na „grécku cestu”. Extrémny nárast deficitu a dlhu počas ich vlád spôsobili, že sme sa ocitli medzi najrizikovejšími krajinami v eurozóne. Dostali sme sa dokonca na úroveň Grécka či Cypru. Úroky na štátnych dlhopisoch máme ako jedna z mála krajín nad 4 %,” píše Kamenický.

Pri zamyslení sa nad rozflákanými miliardami, ktoré sa doslova vyhadzovali von oknom na nezmyselné povinné testovania, na nákup premršteného množstva experimentálnych vakcín proti covidu, z ktorých značná časť putovala neskôr do likvidácie (expirovali), na psie testy, zriadenie MOMiek a očkovaciu lotériu či iných „geniálnych” nápadov, je potrebné, aby nová vláda vystavila tej starej účet  – minimálne časť verejnosti požaduje informácie, na čo všetko, a v akej sume sa použili aj ich peniaze, ktoré si štát nárokuje vo forme daní.

Aj keď pri niektorých položkách sú už známe sumy, nie sú stále úplné, preto je potrebné, aby to už konečne niekto celkovo vyhodnotil.

Napríklad celoplošné testovania, kde stáli ľudia v dlhých radoch a často i v zlom počasí, nás všetkých stálo skoro pol miliardy eur (478 304 763 eur). Podľa časti verejnosti však nie je táto suma korektne vypočítaná a môže sa dokonca priblížiť až k miliarde eur.

Ďalším žrútom peňazí boli tzv. MOMky – mobilné odberné miesta, ktoré na vyšpáraní nosov Slovákov poriadne zbohatli, teda lepšie povedané – ich prevádzkovatelia. Na niektorých miestach vznikali nové odberové miesta ako huby po daždi a vôbec nebolo nezvyčajné vidieť kontajnerové búdky na každej druhej ulici. Keďže štát platil MOMkám paušálne platby, bez ohľadu na počet testov, firmy na MOM-kách zarábali aj s nula otestovanými denne a tak sa niektorí majitelia týchto mobilných „plechovíc”, stali doslova milionári, keďže náklady na prevádzku boli minimálne. Otvoriť si Mobilné odberové miesto bol v tej dobe dobrý biznis plán. Prevádzka momiek stála štát 110 miliónov eur, ani v tomto prípade však nemusí byť konečná, keďže v tejto sume nie sú zahrnuté milióny antigénových testov, ktoré si firmy nenakupovali sami, ale zásoboval ich štát.

Ďalšou kapitolou je očkovacia lotéria, ktorá stála približne 30 miliónov eur. Pripočítajme ďalšie údaje z roku 2021 – nákup všetkých testov(vrátane psích), stál viac ako 287 miliónov eur (rok 2021) a tlač medicínskych certifikátov viac ako pol milióna eur. Čísla samozrejme nie sú konečné a pokiaľ by sa súčtom všetkých položiek, (vrátane vakcín), ktoré súviseli s obdobím covidu niekto seriózne zaoberal, pravdepodobne by sme sa dostali k poriadne závratným číslam.

Obdobie KOVIDIZMU – si je potrebné stále pripomínať. Zabudnutie na dobu neslobody, na potláčanie ústavných práv a slobôd, nemožnosti cestovať z okresu do okresu, rozbíjanie nosnej prepážky nevyškoleným personálom, preukazovanie sa covid pasom, šírenie strachu pomocou  mainstreamu, naháňanie občanov (bezrúškárov) po lese pomocou jazdnej polície, pichanie experimentálnych vakcín do ramien Slovákov –  len tak – mirnix dírnix, niekde v obchodnom dome a rôzne iné šialenosti a zvrátenosti…

Zabudnutie na túto dobu, alebo len tak ju prejsť mlčaním a nevystaviť tomu celému šialenstvu účet by bolo hazardom do budúcnosti. Minulosť sa totižto zvykne vracať práve k tým, ktorí majú krátku pamäť.