Bratislava 3. februára 2023 (HSP/Foto:TASR-Pavol Ďurčo)

Dočasne poverená vláda E. Hegera schválila 11. januára novelu zákona o brannej povinnosti, ktorej cieľom je posilnenie aktívnych záloh Ozbrojených síl SR. Leitmotívom tejto novely je čo najskoršie doplnenie záloh hlavne mladými „regrútmi” bez predchádzajúcich vojenských skúseností a výcviku. Motiváciou má byť aj finančná odmena či rekreačná a kúpeľná starostlivosť. Tí,  ktorí o takúto službu prejavia záujem tak učinia na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia. Vstupom do aktívnych záloh by si však mohol nerozvážny „regrút” aj poriadne zavariť, keďže novela v sebe skrýva viaceré úskalia

Ozbrojené sily SR už dlhodobo trpia nedostatkom vojakov v zálohe, ktorí by mohli byť nasadení počas vojnového stavu, ale i v čase mieru pri ekologických či živelných pohromách. Dočasne poverený minister obrany J. Naď sa preto inšpiroval našimi českými susedmi a predložil novelu zákona, ktorá má do aktívnych záloh OS SR pritiahnuť záujemcov bez predchádzajúcich skúseností z armády, či polície.

„Cieľom navrhovanej právnej úpravy je získavať do aktívnych záloh mladých ľudí, ako aj špecialistov a odborníkov z „civilného” prostredia,” píše sa v  dôvodovej správe k návrhu novely zákona o brannej povinnosti.

Uzatvorením dohody o zaradení do aktívnych záloh budú registrovaní občania vykonávať každý rok pravidelné cvičenie v rozsahu do 45 kalendárnych dní. Odmena za tento výcvik by predstavovala 600 eur za rok. Dohoda sa uzatvorí na 3 až 5 rokov a môže sa uzatvoriť opakovane. Okrem finančnej odmeny sa v predmetnej novele zákona spomína aj rekreačná s kúpeľná starostlivosť, kde novela navrhuje: „Rozšíriť okruh osôb, ktorým je možné poskytnúť rekreačnú starostlivosť hradenú z príspevku Ministerstva obrany Slovenskej republiky o vojakov v aktívnych zálohách, ktorí sa zúčastnili pravidelného cvičenia alebo plnili úlohy ozbrojených síl, ich manželky a nezaopatrené deti.”

Mladé „ucho”, ktoré samo seba vidí vo vojenskej maskáčovej uniforme s páliacim samopalom v ruke a krvou podliatymi očami Johna Ramba by si však už teraz malo uvedomiť aké úskalia v sebe dohoda o zaradení do aktívnych záloh skrýva. Ak totiž prvotné vojnové nadšenie u absolventa aktívnych záloh vyprchá a začne sa naozaj schyľovať k vojne a „mladé ucho” by si to chcelo predsa len zrazu rozmyslieť a  zmeniť názor v podobe podania žiadosti o odopretie vojenskej služby, nebude to už v jeho prípade možné. A to počas celej doby trvania jeho služby v aktívnych zálohách v rozmedzí 3-5 rokov. Dôvodová správa k novele totiž spresňuje, kedy sa neprihliada na vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby: „Aktívne zálohy sa pripravujú na výkon mimoriadnej služby, preto sa navrhuje neprihliadať ani na vyhlásenie podané počas doby zaradenia do aktívnych záloh.”

Ďalším problémom, ktorý môže regrutovaného „aktívneho záložníka” prekvapiť je dôsledok, ktorý ho postihne, keď sa nezúčastní plánovaného cvičenia bez lekárskeho ospravedlnenia: „Neospravedlnená neprítomnosť vojaka v aktívnej zálohe povolaného na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl skomplikuje prípravu a priebeh vykonávaných opatrení, preto sa navrhuje neospravedlnenú neúčasť na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl  posudzovať ako priestupok na úseku brannej povinnosti.,” uvádza sa v dôvodovej správe k novele zákona o brannej povinnosti.

Aj napriek tomu, že sa verejnosti vehementne predkladá verzia, že novela zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti v nijakom prípade nesúvisí s vojnou na Ukrajine, v samotnom dokumente môžeme nájsť zmienku, ktorá na ozbrojený konflikt poukazuje: „Vojensko-politická situácia v blízkom susedstve nášho štátu vyvoláva potrebu  zvýšiť počet vojakov v zálohe, ktorí  v rámci aktívnych záloh budú pravidelne pripravovaní na výkon mimoriadnej služby, aby v prípade povolania na jej výkon boli pripravení  zabezpečiť obranu štátu.”

V novele zákona nájdeme aj zmienky o povolení nosiť vojenskú rovnošatu. Upravuje sa okruh osôb, ktoré môžu o nosenie vojenskej rovnošaty požiadať a súčasne aj podmienok, za ktorých je povolenie na nosenie vojenskej rovnošaty možné zrušiť. Cieľom je zabrániť noseniu uniformy osobe, ktorá podľa štátu propaguje ideológiu smerujúcu k potlačeniu základných práv a slobôd.

O tom, že Slováci by neradi skončili v čiernych igelitových vreciach v prípade vojnového stavu svedčí čoraz väčší počet žiadostí na odopretie výkonu vojenskej služby. O nechuti slovenských občanov bojovať a prísť o život kvôli niekoho rozmaru či jeho bojachtivým  snahám svedčí aj stúpajúci počet žiadostí o občianstvo istého nemenovaného štátu, ktorý má na dodávky zbraní na Ukrajinu odlišný názor, ako súčasní vládni predstavitelia na Slovensku. Ochota Slovákov brániť vlasť so zbraňou v ruke by tak v prípade vojnového konfliktu určite súvisela aj s aktuálnym spoločensko-politickým dianím v štáte a taktiež aj od toho, akým spôsobom a kým by bol vyvolaný vojnový konflikt. Svetové udalosti, ktoré sa môžu akokoľvek zvrtnúť, nútia už teraz mnohých Slovákov uvažovať o tom, čo by urobili keby nastala mobilizácia. Nateraz môžeme vychádzať iba z určitých prognóz na báze prieskumov, podľa ktorých by ako prví zdupkali za hranice voliči Progresívneho Slovenska a naopak Slovensko by bránili so zbraňou v ruke najviac sympatizanti hnutia Republika. Všeobecne však chuť bojovať prejavilo v prieskume agentúry Focus iba 13% Slovákov.