Prečo by však mal, hoci aj na úplne novej zmluve, minister zahraničných vecí Lajčák rokovať naďalej, je veľmi otázne. Nedá sa totiž predpokladať, že by sa americké ciele zmenili. O to viac, že sa k redakcii Hlavných správ dostali dokumenty, ktoré odhaľujú skutočnú dimenziu amerických cieľov. A o aké ciele sa jedná a aj o tom, že tieto ciele boli z americkej strany naplánované napevno už roky predtým, sa dá zistiť, pri troške námahy z ich oficiálnych amerických zdrojov, a to behom hodiny. Stačí k tomu normálny internetový prístup a priemerná znalosť anglického jazyka.

O amerických plánoch sa možno úplne jednoducho dozvedieť z viacerých dokumentov dostupných verejne na internete. Niektoré z vecí, ktoré sa na týchto stránkach nachádzajú, sú len potvrdením toho, čo už na verejnosť preniklo, ale sú tu aj veci úplne nové. Dokumenty sa nachádzajú na stránkach www.Nato.int, www.Defencenews.com, www.businessinsider.com a posledné dva s pre verejnosť novými plánmi na stránkach www.fbo.gov (skratka fbo znamená federal business opportunities). Ešte raz treba podotknúť, že sa tu jedná výhradne o dokumenty z americkej strany a žiadne dokumenty ruské či im podobné.

Predtým ale, než sa dostaneme k dokumentom, si treba objasniť ešte jednu vec. Treba si objasniť dôvod, či ako člen NATO potrebujeme zvláštnu bilaterálnu zmluvu s Američanmi.

Dôvodom predkladanej zmluvy je, aspoň z americkej strany, to, že sa nám tu snažia vsugerovať, že náš najväčší nepriateľ je Rusko a našou najlepšou obranou bude sa po zuby ozbrojiť. A pri tom ozbrojovaní sa ale nemyslí, aby sme sa ozbrojili my! Nie, tým sa myslí, že si na svojom území, a to neďaleko hlavného mesta, dáme vybudovať sklady cudzej armády, nad ktorými nebudeme mať my ako krajina žiadnu kontrolu.

Už len strašenie tým, že po tom, ako sa stal Krym opäť časťou Ruska, stal sa naším nepriateľom, a teraz si Rusko brúsi zuby aj na nás, je nezmysel. Je to nezmysel, či už z hľadiska histórie, ale aj súčastnosti. Z hľadiska histórie preto, lebo Krym, ktorého 90 % obyvateľstva sú etnickí Rusi, bol na rozdiel od Slovenska, od roku 1784 súčasťou Ruska (dokiaľ ho Nikita Chruščov „nedaroval” Ukrajine).

Z hľadiska súčastnosti je to nezmysel preto, že napríklad Turecko, tiež člen NATO, ktoré sa nachádza oveľa bližšie pri Kryme ako my, a ktoré proti Rusku viedlo v minulosti mnoho vojen a z tohto dôvodu by malo považovať Rusko za úhlavného nepriateľa, si práve veselo od Rusov dojednáva kúpu nového protiraketového systému S-400 a prezident Erdogan je v Moskve pečený varený.

Argumenty, že Slovensko potrebuje pozvať sem Američanov, aby nás chránili pred ruskou hrozbou, teda neustoja tak isto ako argument, že „sme predsa v NATO a taký rozdiel to nie je”.

Ale rozdiel to je, a to veľký. Tak len teoreticky, keby sa NATO, hoci aj dnes rozpadlo, zmluva s Američanmi by trvala! Ako člen NATO nie sme povinní robiť zmluvy s jednotlivými štátmi zvlášť.

Aj ten fakt, že sme kúpili od USA super drahé stíhačky, a preto teraz potrebujeme financie na letiská, tu tiež neobstojí.

Treba tu najprv zdôrazniť, že na niekoľkých webových stránkach (ako napríklad TU) interpretujú kúpu stíhačiek ako ochotu Slovenska pretrhnúť puto s Ruskom a nie ako sa to našej verejnosti predávalo, že sme americké stíhačky kúpili z dôvodu vyššej kvality.

Celkovo sa tu jedná o dobre premyslenú a už roky dopredu naplánovanú stratégiu. To, čo len náhodou vyplávalo na povrch v súvislosti so zmluvou, Američania v anglickom webovom priestore ani veľmi netaja.

Z dvoch dokumentov na stránkach Nato.int sa dozvedáme o nutnosti možnosti pre armádu pohybovať sa flexibilne, a to aj v mierových časoch. To prakticky znamená nekontrolovaný volný pobyt a presun cudzích vojsk na našom území.

Konkrétne je na stránkach NATO napísané:

„Vojenská mobilita je teraz kľúčovým zameraním spolupráce s Európskou úniou. Presunutie spojeneckých síl do Európy a naprieč Európou rýchlosťou a ich udržanie je významnou logistickou výzvou, na ktorej sa zúčastňujú mnohé zainteresované strany na vnútroštátnej a nadnárodnej úrovni. Ministri obrany NATO schválili novú americkú iniciatívu pripravenosti na samite NATO v roku 2018 v Bruseli. Je známa ako „Štyri 30dky“ a snaží sa vytvoriť „kultúru pripravenosti“ na „poskytnutie síl <…> pripravených bojovať v krátkom čase a <…> schopných rýchlo sa rozmiestniť v Európe.“ Cieľom je zabezpečiť, aby do roku 2020 malo NATO 30 mechanizovaných práporov, 30 kinetických letiek a 30 námorných bojových plavidiel, ktoré by mohli byť použité do 30 dní.”

Na ďalšej stránke tejto organizácie sa dozvedáme trošku obšírnejšie ešte raz:

„V tomto duchu sa NATO usiluje o odstránenie prekážok vojenského pohybu do Európy a severného Atlantiku a naprieč severným Atlantikom a o udržanie síl v operáciách. Na tento účel sa pracuje v štyroch oblastiach: orgány a právne predpisy na uľahčenie prekračovania hraníc; velenie a riadenie na riadenie logistických pohybov; primerané schopnosti premiestňovania, ktoré môžu prepravovať vojakov a ich vybavenie; a infraštruktúru, ktorá dokáže zvládnuť veľké množstvá ťažkej vojenskej dopravy. V NATO sa toto rozsiahle úsilie označuje ako „Umožnenie najvyššieho zodpovedného veliteľa spojeneckých ozbrojených síl v Európe“. 1 Vojenská mobilita je kratší a dostupnejší termín na pokrytie špecifických prvkov v rámci širšieho programu.

Zmeny v orgánoch hraničných priechodov a právnych predpisoch na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ uľahčujú rýchle nasadenie, najmä v čase mieru. Prebiehajú práce krajín, Európskej únie a NATO na harmonizácii plánov, procesov a postupov vrátane diplomatických a iných previerok mobility, aby vojaci a vybavenie mohli bez zbytočného odkladu prekročiť hranice Európy a mať vplyv na civilný život. Štruktúry velenia a riadenia Aliancie budú tiež spolupracovať a koordinovať s príslušnými vnútroštátnymi civilnými aktérmi s cieľom uľahčiť tranzit veľkého množstva ozbrojených síl do Európy, naprieč Európou a z nej. V tomto ohľade sa lídri spojencov na bruselskom samite rozhodli pre silnejšiu veliteľskú štruktúru NATO, ktorá bude obsahovať logistické prvky na všetkých úrovniach vrátane velenia v Norfolku v Spojených štátoch, aby sa uľahčilo rýchle a bezpečné posilnenie Európy z celého Atlantiku, ako aj Spoločné veliteľstvo pre podporu a umožnenie v Ulme v Nemecku, aby sa zabezpečila sloboda operácií, aby sa rýchly pohyb vojakov a vybavenia mohol uskutočňovať v potrebnom rozsahu na zadnej strane formácií manévrovania.”

Ďalší relevantný dokument sa nachádza stránke www.Defencenews.com, má názov: Poking the bear: US Air Force builds in Russia’s backyard (Podpichovanie medveďa: Americká Air Force stavia na ruskom nádvorí).

Tu sa už priamo píše o muničnom sklade v Malackách, ako by to bola vybavená a odklepnutá záležitosť. Konkrétne sa tu uvádza:

„Požiadavkou na rok 2019 bude vybudovanie muničného skladu na leteckej základni v Malackách na Slovensku, kde finančné prostriedky z roku 2018 rozšíria taktickú parkovaciu plochu stíhacích lietadiel na umiestnenie A-10 a F-15.”

To, že Američania teda už natrvalo naplánovali sklady na Slovenskom území a chcú sa tu prevážať krížom krážom a  to bez toho, aby sa nás vôbec opýtali, je holý fakt. Fakt, ktorý sa dá vyčítať z viacerých oficiálnych zdrojov. Chystá sa teda povestné „o nás, bez nás”, ktoré sme už viackrát v histórii zažili.

Informácie zo stránok www.nato.int, www.defence.com potvrdzujú, že cieľom USA je umožnenie voľného pohybu vojsk na našom území, ako aj stavba respektíve, využívanie muničných skladov.

Pričom skutočnosť, že odstúpili od nápadu vybudovať americké základne, je mylná. Američania pochopili, že trvalé jednotky sa v niektorých krajinách, ako je napríklad Slovensko, predávajú veľmi zle a tak na to išli druhou cestou. Oficiálne sa to volá „Base in the Box” a sú to vlastne mobilné misie v kontajneroch, ktoré sa dajú vo veľmi rýchlom čase presunúť, a to hoci kam. Aj tu nájdete na internete oficiálne americké zdroje, ktoré tieto flexibilne misie opisujú (ako napríklad TU).

Základne teda budú, len v inej, tak povediac, flexibilnej forme. Je to asi taký rozdiel ako medzi priamou fackou a fackou zo „spakruky”, pričom facka „spakruky” bolí o to viac.

Lebo je jedno, či ich voláme flexibilné, alebo rotujúce jednotky, alebo „base in the box”. Tieto jednotky sú plánované na našom území a môžu kedykoľvek vyvolať vojenskú provokáciu bez toho, aby sa nám ako krajine zodpovedali. Pri prípadnej odvete sa americké vojenské jednotky jednoducho „flexibilne” premiestnia. Naša vlasť sa sa už takto „flexibilne” premiestniť nedá a môže sa rýchlo stať obeťou amerických provokácií.

Ale ani muničnými skladmi a voľným pohybom vojsk na našom území sa americké plány nekončia. Existujú tu totiž ďalšie ciele. Ciele, ktoré si doteraz verejnosť ani nevšimla. Tieto ciele odhaľujú ďalšie dva dokumenty nachádzajúce sa na stránkach federal business opportunities www.fgo.gov.

Na týchto stránkach sa dozvedáme o dvoch tendroch, v ktorých figuruje aj Slovenská republika. Jedná sa konkrétne o dva projekty absolútneho zmapovania našej vlasti. Keďže sa tu jedná o oficiálne tendre, je jasné, že rozpočet pre tieto činnosti bol už dávno schválený vládou USA.

V opise týchto tendrov sa konkrétne uvádza:

Tender / číslo žiadosti: W912GB-18-X-0101 zo dňa 12.09.2018

„5. OPIS PROJEKTU: Práca bude zahŕňať všetky služby spojené s prieskumom a mapovaním, ktoré sú potrebné na podporu misie Europe District, USA. Tieto služby môžu zahŕňať: fotogrametrické mapovanie, získavanie digitálneho leteckého snímania, aero-trianguláciu, kompiláciu stereo mapovania, ortografiu, interpretáciu využitia územia / krajiny, tvorbu horizontálnych a vertikálnych riadiacich sietí, pozemné riadenie na podporu fotogrametrických a LiDAR mapovaní, topografických mapovanie pomocou totálnych staníc alebo GPS; podrobné planimetrické prieskumy; profilové a prierezové prieskumy, prístrojové prieskumy, katastrálne prieskumy a pozemkové a inžinierske prieskumy využívajúce podzemné zisťovanie úžitkových objektov vrátane kompletných elektrických, kanalizačných, vodovodných, komunikačných a iných infraštruktúrnych služieb. Služby geografického informačného systému (GIS) môžu zahŕňať tvorbu, implementáciu, transformáciu, manipuláciu s priestorovými údajmi podporujúcimi riadenie ESRI geodatabáz. Vyžaduje sa správa CAD dát, tvorba, editácia a konverzia z rôznych CAD platforiem (DWG, DXF, DGN) do az GIS. Firmy musia byť oboznámené s najnovšími verziami štandardov pre inžinierov priestorových údajov armádnych zborov pre zariadenia, infraštruktúru a životné prostredie (SDSFIE) a noriem AEC CADD. Firmy musia byť schopné poskytovať metaúdaje vyhovujúce štandardu FGDC. Môže sa vyžadovať interpretácia plánov tlače, skenovania, digitalizácie a konverzie do CAD alebo GIS.”

Tender / číslo žiadosti: W912GB19R0012 zo dňa 22.02.2019:

„5. INFORMÁCIE O PROJEKTE:

Očakáva sa, že služby A-E budú zahŕňať, ale nebudú obmedzené len na: leteckú fotografiu lietadla s posádkou, fotogrametriu (aerotrianguláciu, kompiláciu stereo, ortophotography) a detekciu svetla na diaľku (LiDAR), diaľkové snímanie a spracovanie údajov veľkých i malých projektových lokalít s potrebným geodetickým prieskumom na podporu leteckých misií. Zmluva môže tiež vyžadovať miesto (existujúce podmienky) a užitočnosť (vrátane podpovrchových) prieskumov, mapovanie CAD / GIS, migráciu / konsolidáciu údajov CAD / GIS, prepojenie dát, vývoj databáz, skenovanie a archiváciu údajov, podporu nehnuteľností a využitie priestoru.”

Informácie o tendroch nie sú nič menej brizantnejšie ako voľný pobyt a pohyb vojsk (base in the box) či muničné sklady. Jedná sa o absolútne perfektné zmapovanie nášho územia. Dom po dome, piaď po piadi, milimeter po milimetri. Zo všetkých možných aj nemožných uhlov, s presnou identifikáciou objektu. Dokonca aj pod zemou. Bolo by naivné si myslieť, že sa pri mapovaní bude jednať len o vojenské ciele. Kto nám dá garanciu, že pri nekontrolovanom lobzovaní, naprieč našou krajinou krížom krážom, ostanú Američania len pri kochaní sa krásami krajiny, či obdivovaní historických skvostov? Finančné prostriedky na zmapovanie našej vlasti si už prichystali. A reputácia našich spojencov v oblasti špehovania tiež nie je práve tá najlepšia.Veď čo sa dá očakávať od krajiny, ktorá odpočúvala súkromné telefonáty svojich priateľov, ako Angely Merkelovej a jej celého tímu, francúzskych politikov Hollanda, Szarkozyho atď.

A aby toho nebolo málo, rétorika amerických webových stránok v poslednom čase vojnou priam rinčí. Kto nám dá garanciu, že napríklad za dva tri roky po tom, čo sa tu Američania „flexibilne“ na rotačnom princípe usadia, že sa nepokúsia spolu s Ukrajincami dobyť Krym naspäť? Čo ak letiská, z ktorých budú vzlietať americké bombardéry a sklady, v ktorých budú skladované americké bomby, budú práve na našom území?

Čo už k tomu dodať. To aby si jedna normálna krajina na svojom území umiestnila dobrovoľne sklady cudzích vojsk a to bez akejkoľvek možnej kontroly, je samozrejme neslýchané, a treba to zaraziť. Tak isto ako treba zakázať pobyt a pohyb akýchkoľvek jednotiek, či už len jediného cudzieho vojaka na našom území, bez nášho povolenia. Krajina, ktorá takéto niečo na svojom území povolí, stráca na dobu trvania zmluvy svoju suverenitu.

Čo sa týka vyhotovovania máp – to je ešte oveľa závažnejšia činnosť. Toto bolo len v nedávnych časoch považované za špionáž. Aký dopad, pri všetkých moderných technológiach ako satelitoch, 3D a dronoch atď, bude mať toto zmapovanie na suverenitu našej vlasti, musí byť jasné nielen profesionálnym vojakom ale aj obyčajným civilistom. Každému musí byť jasné, že krajina, ktorá si dá svoje územie do najväčších detailov zmapovať cudzou mocnosťou, stráca svoju suverenitu navždy!

Pre každého občana by otázka suverenity našej vlasti mala byť otázka prioritná. Jedná sa tu totiž o naše prežitie ako národa. Jedná sa tu o zachovanie našej štátnosti. Štátnosti tak ťažko dosiahnutej, štátnosti, pre ktorú v minulosti pretiekli potoky krvi našich predkov. A každý, kto túto hrozbu zamlčuje, alebo nejakým spôsobom bagatelizuje, by sa mal vzdať slovenskej štátnej príslušnosti a zo Slovenska odísť, alebo by mal byť súdený za vlastizradu!

Andrea Lopatková