Je jadro EÚ útek pred problémami? Český europoslanec Keller o pripravovaných migračných kvótach i osudovej situácii Nemecka a Európy

Česká republika 29. novembra 2017 (HSP/Foto: JK)

Strany v Českej republike i Nemecku sa snažia po uplynulých voľbách nájsť svojich spojencov. Ako sa zdá, v oboch krajinách, je to ešte na viaceré dlhé diskusie. Môže súčasné zloženie českého parlamentu viesť k referendu o zotrvaní Českej republiky v EÚ? Čo by nemeckým stranám najviac pomohlo, aby dokázali vytvoriť vládu? Ako je to s jadrom, o ktoré sa tak opiera náš premiér Robert Fico? Na tieto a ďalšie otázky Hlavným správam odpovedal český europoslanec Ján Keller.

Prekvapili vás výsledky českých volieb?

V niečom prekvapili, v niečom nie. To, že zvíťazí s veľkým náskokom Andrej Babiš, tušili všetci. Uhádnuť sa tiež dalo, že z pravicových strán získa najviac percent ODS, ale že to nebude oproti skorším výsledkov tejto strany žiadna veľká sláva. Už niekoľko mesiacov sa tiež tipovalo, že Tomio Okamura získa pomerne dosť hlasov. Predpovedalo sa tiež, že ČSSD oproti minulosti stratí. Nikto si ale nemyslel, že to bude tak obrovský prepad a taká kalamita. Nečakaná bola tiež hĺbka prepadu komunistov. A konečne si asi nikto nemyslel, že do Parlamentu sa dostane dokonca deväť strán.

Myslíte si, že súčasné zloženie parlamentu môže viesť k referendu o zotrvaní Českej republiky v EÚ?

Nemyslím si to. Jednoznačne pre referendum je len strana Tomio Okamura a snáď KSČM (Komunistická strana Čiech a Moravy – pozn.red.). Naproti tomu Andrej Babiš má toľko záujmov v Európe, že Okamuru v tomto ohľade určite nepodporí. Od ostatných strán tiež príliš podpory nemôže čakať.

Boli ste prekvapený výsledkami nemeckých volieb?

Bol som prekvapený tým, že SPD získala nakoniec predsa len zhruba 20 percent hlasov. Výkon jej predsedu v kampani tomu nenasvedčoval. A ak uzavrie Martin Schulz opäť koalíciu s Angelou Merkelovou, jeho strana nabudúce bude môcť o dvadsiatich percentách môcť iba snívať.

Aký je váš odhad, budú nasledovať nové voľby?

To nedokážem odhadnúť. Veď ešte pred pár dňami tvrdila nemecká SPD, že po nízkom výsledku prechádza jednoznačne do opozície. Teraz je pripravená rokovať o koalícii a neprešlo ju to ani potom, čo jej Angela Merkelová dala prvé podmienky pre účasť v takej koalícii. Netrúfam si odhadnúť, kam až flexibilita a dynamickosť SPD zájde.

Čo by podľa vás nemeckým stranám najviac pomohlo, aby dokázali vytvoriť vládu?

Museli by si uvedomiť, v akej osudovej situácii sa teraz Nemecko a celá Európa nachádza. Ale zatiaľ sa zdá, že ich to príliš nezaujíma.

Cecilia Wikströmová, švédska europoslankyňa za Liberálnu ľudovú stranu, dostala mandát k zmene dublinského systému. Je podľa vás prerozdeľovanie migrantov podľa počtu obyvateľov a HDP krajiny správne?

Som jednoznačne proti tomu. Okrem iného by to znamenalo, že krajiny ako Taliansko a Grécko nebudú mať už vôbec žiadny dôvod, ani symbolický, chrániť svoje hranice. Budú predsa vedieť, že novoprichádzajúci budú automaticky posielaní do vnútrozemia.

Len pre zaujímavosť. Keď sa pred dvoma týždňami v Štrasburgu hlasovalo o udelení mandátu na rokovanie o tejto nebezpečnej zmene, v celej frakcii socialistov a demokratov, ktorá má 191 členov, sme hlasovali proti traja Česi, traja Slováci a jeden europoslanec z Litvy. Dodatočne sa k nám pripojil zmenou hlasovania jeden Maďar.

Ako podľa vás zareagujú krajiny, ktoré aj doteraz odmietali kvóty?

Dúfam, že na svojom stanovisku vydržia a že sa k nim pripojí minimálne Rakúsko. Definitívne sa má rozhodnúť do pol roka. Je otázka, či v Česku nejaká funkčná vláda do tej doby vôbec bude.

Vnímate z pohľadu europoslanca v EÚ vytváranie jadra, ako to na Slovensku prezentuje premiér Robert Fico? Ak áno, ako sa to prejavuje?

Súčasná dosluhujúca vláda prerokúva materiál, podľa ktorého má Česko urýchlene zaviesť euro, aby mohlo do tvrdého jadra EÚ patriť. Nie som ekonóm, ale viem, že na Slovensku, ktoré euro už nejakú dobu používa, sú hodinové náklady práce zhruba rovnaké ako v Česku, teda práca je rovnako lacná. Dôchodky sú v oboch krajinách rovnako nízke. Obe naše krajiny fungujú ako lacní subdodávatelia, z ktorých práve profitujú majitelia veľkých firiem v iných krajinách.

Pokiaľ pri všetkých týchto podobnostiach má Slovensko vďaka euru k jadru Európy bližšie ako Česko, asi to smerovanie k tvrdému jadru nebude tak veľké terno.

Aký názor o jadre EÚ prevláda medzi poslancami europarlamentu?

O význame jadra hovoria poslanci z tých frakcií, ktoré chcú z Európy vytvoriť jeden veľký štát. Sú to predovšetkým liberáli, ľudovci a socialisti, žiaľ, aj zelení. Ja sa domnievam, že úzka integrácia je akýsi útek dopredu pred problémami, ktoré EÚ doháňajú a ktoré by väčšia integrácia bohužiaľ nezmiernila. Tento rok som o tom vydal knihu s názvom Európske rozpory vo svetle migrácie. V Bratislave prebehol jej krst pred pár týždňami.

Aký je váš názor na vystúpenie politikov EÚ na pôde Ruskej federácie? Mali by jednotlivé štáty EÚ podnikať kroky, ktoré budú smerovať k stabilným ekonomickým, politickým i mierovým vzťahom s Ruskom alebo skôr pritvrdzovať sankcie?

Sankcie trvajú už dosť dlho na to, aby sa ukázalo, že nevedú k ničomu inému než k presmerovaniu obchodu Ruska s krajinami, ktoré sa k nim nepripojili. Ak bol toto zámer politikov, potom im vyšiel úplne skvele.