Ján Hirka – biskup, ktorý previedol cirkev cez prenasledovanie

Chlapec z roľníckej rodiny

Ján Hirka sa narodil 16. novembra 1923 v Abranovciach pri Prešove. Pochádzal z jednoduchej roľníckej rodiny. Ľudovú školu navštevoval v rodnej obci a neskôr študoval na cirkevnom gymnáziu v Prešove. Po maturite v roku 1944 vstúpil do Gréckokatolíckeho kňazského seminára v Prešove. Teologické štúdiá začal v Prešove a dokončil ich na Bohosloveckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde v roku 1949 získal absolutórium.

Kňaz vysvätený v tieni nastupujúcej totality

Kňazskú vysviacku prijal 31. júla 1949 v kaplnke prešovského seminára z rúk pomocného biskupa Vasiľa Hopka. Už samotné miesto vysviacky naznačovalo dobu, ktorá prichádzala, keďže štátna moc nedovolila, aby sa vysviacka konala v katedrále. Po vysviacke pôsobil na biskupskom úrade a krátko aj v pastorácii. V roku 1950 ho zastihla násilná likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi. Keď odmietol zradiť svoju vieru a prestúpiť na pravoslávie, dostal zákaz verejne pôsobiť ako kňaz.

Väzenie, bane a roky pod dohľadom

Po zákaze cirkvi sa skrýval a tajne pokračoval v pastoračnej službe. Pracoval ako pomocný robotník, no Štátna bezpečnosť ho vystopovala. V roku 1952 bol zatknutý a odsúdený na tri roky väzenia. Po amnestii sa nemohol vrátiť domov, pretože mal zákaz pobytu v prešovskom a košickom kraji. Pracoval v Brezne, no v roku 1955 ho opäť zatkli. Nasledovalo ďalšie väzenie a nútené práce v uhoľných baniach v Rtyně v Podkrkonoší. Táto práca bola nebezpečná a vyčerpávajúca. Pri jednom závale ho dokonca zasypalo, no podarilo sa ho zachrániť. Po prepustení pracoval ako robotník, kurič a neskôr elektrikár. Do Prešova sa vrátil až v roku 1964, kde pracoval v nemocnici až do obnovenia činnosti Gréckokatolíckej cirkvi.

Obnova cirkvi po roku 1968

Rok 1968 priniesol gréckokatolíkom nádej. Po obnovení činnosti cirkvi sa Ján Hirka stal správcom prešovskej farnosti a okresným dekanom. Dňa 20. decembra 1968 ho pápež Pavol VI. vymenoval za ordinára a apoštolského administrátora Prešovského biskupstva s právami diecézneho biskupa. Štát mu však nepovolil biskupské menovanie. Cirkev preto spravoval v mimoriadne ťažkých podmienkach, spočiatku dokonca z dvojizbového bytu, kde býval s rodičmi. Napriek tlaku režimu viedol gréckokatolíkov v celom Československu viac ako dve desaťročia.

Prvý biskup po páde totality

Po Nežnej revolúcii prišlo uznanie, na ktoré cirkev dlho čakala. Dňa 21. decembra 1989 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za prešovského sídelného biskupa. Biskupskú vysviacku prijal 17. februára 1990 v Prešove z rúk kardinála Jozefa Tomka. Stal sa tak prvým katolíckym biskupom vymenovaným a vysväteným po páde totalitného režimu v Československu. Symbolicky sa tým uzavrela jedna bolestná kapitola a začala sa nová etapa obnovy.

Budovateľ obnovenej Gréckokatolíckej cirkvi

Ako biskup sa pustil do rozsiahlej obnovy cirkevného života. Obnovil Gréckokatolícku bohosloveckú fakultu aj kňazský seminár, podporoval vzdelávanie kňazov a obnovu sakrálnych objektov. Zriadil Gréckokatolícku diecéznu charitu, podporoval gréckokatolícke školy, duchovnú kultúru a festivaly sakrálnej hudby. Významnou udalosťou jeho pôsobenia bola návšteva pápeža Jána Pavla II. v Prešove 2. júla 1995. Podieľal sa aj na príprave beatifikácie biskupa mučeníka Pavla Petra Gojdiča a redemptoristu Metoda Dominika Trčku, ktorá sa uskutočnila v Ríme v roku 2001.

Muž dialógu a uznania

Ján Hirka bol známy aj svojím ekumenickým prístupom. Udržiaval dobré vzťahy s predstaviteľmi iných cirkví, najmä s pravoslávnymi a evanjelickými duchovnými. Za svoju službu získal viacero ocenení. Prešovská univerzita mu udelila čestný doktorát Dr. h. c., bol nositeľom Radu Andreja Hlinku I. triedy, Pribinovho radu II. stupňa a ďalších cirkevných i spoločenských vyznamenaní.

Posledné roky života a odkaz

Do emeritúry odišiel v decembri 2002, no naďalej sa zaujímal o život cirkvi. Zúčastňoval sa duchovných a spoločenských podujatí a pripravoval svoje pamäti, ktoré vyšli v roku 2013 pod názvom Pod ochranou Márie. Pastier v službe Cirkvi. Biskup Ján Hirka zomrel 10. apríla 2014 v Prešove vo veku 90 rokov. Bol pochovaný v rodných Abranovciach. Jeho život zostáva svedectvom o vernosti, ktorá obstála vo väzení, v zákaze aj v tichom každodennom zápase. Pre Gréckokatolícku cirkev na Slovensku bol nielen biskupom obnovy, ale aj symbolom prežitia a dôstojnosti.