Irán využíva slabosť námorníctva ako výhodu v Hormuzskom prielive, tvrdia analytici

Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza približne 20 percent svetových dodávok ropy, predstavuje úzke a frekventované miesto, kde klasická vojenská dominancia nemusí zaručiť kontrolu. Irán sa preto nesnaží viesť konvenčný konflikt, ale zameriava sa na taktiku neustáleho narúšania.

Analytici hovoria o tzv. „rojovej vojne“, pri ktorej Irán využíva rýchle člny, drony, pobrežné rakety a námorné míny. Cieľom nie je zničiť americkú flotilu, ale skomplikovať jej operácie natoľko, aby sa stali ekonomicky neudržateľnými.

Táto stratégia je výrazne lacnejšia než reakcia na ňu. Zatiaľ čo drony alebo malé plavidlá stoja tisíce až desaťtisíce eur, ich neutralizácia si môže vyžadovať obranné systémy v hodnote miliónov. Ide tak o spôsob, ako protivníka dlhodobo vyčerpávať bez priamej konfrontácie.

Dôležitú úlohu zohráva aj psychologický faktor. Podľa analýzy nie je potrebné systematicky útočiť na tankery – stačí vytvoriť reálnu hrozbu, ktorá ovplyvní rozhodovanie poisťovní, lodných spoločností a kapitánov.

Hoci americké námorníctvo zostáva najsilnejšie na svete, jeho výhoda sa v takomto prostredí znižuje. Veľké lode sú viditeľné a predvídateľné, zatiaľ čo Irán môže operovať z pobrežia, rozptyľovať sily a útočiť podľa vlastného výberu.

Výsledkom je konflikt, ktorý sa neodohráva ako tradičná vojna, ale ako dlhodobé a fragmentované napätie. V takomto prostredí sa slabosť Iránu mení na strategickú výhodu.