Irán si pripomína výročie obsadenia veľvyslanectva USA z roku 1979

Obsadenie veľvyslanectva bolo začiatkom 444 dní trvajúcej rukojemníckej drámy a spôsobilo narušenie diplomatických vzťahov medzi USA a Iránom.

Iránska vláda pri tejto príležitosti každoročne organizuje spomienkové podujatia, ktoré však boli vlani zrušené pre pandémiu koronavírusu. Tento rok sa však demonštrácie podľa iránskej štátnej televízie konali v 800 mestách krajiny.

Účastníci niesli napodobeniny amerického prezidenta Joea Bidena, ktoré mali na sebe tričká s Dávidovou hviezdou a okolo úst kvapky červenej farby, píše AP.

Veliteľ iránskych revolučných gárd Husajn Salámí vo svojom príhovore slovne odsúdil Spojené štáty a označil ich za „továreň na výrobu diktátorov“. „Deti tejto krajiny (Iránu)“ sa podľa jeho slov odvážne postavia proti každej sile, ktorá chce poškodiť ich záujmy.

Iránski študenti prepadli 4. novembra 1979 veľvyslanectvo USA v Teheráne, kde zajali 90 rukojemníkov. Až 52 z nich držali v zajatí 444 dní. Požadovali návrat šacha Mohammada Rezu Pahlavího do krajiny.

Niekoľkým zamestnancom veľvyslanectva sa podarilo ujsť a ukryť sa v dome kanadského veľvyslanca v Iráne. Neskôr sa im s pomocou americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) podarilo vrátiť sa do USA.

Pokus americkej armády o oslobodenie zvyšných zajatcov vyslaním špeciálneho komanda sa nevydaril pre haváriu vrtuľníka, pri ktorej zahynulo osem amerických vojakov. Neúspech vyústil do nezvolenia Jimmyho Cartera za prezidenta USA na druhé funkčné obdobie. Novým prezidentom sa stal republikán Ronald Reagan.

Prepustenie zvyšných 52 rukojemníkov sa podarilo dosiahnuť až v januári 1981.