“Slovensko patrí spolu s Českom a Poľskom medzi krajiny s najnižšími poplatkami. Naopak obyvatelia miest v Litve, Holandsku, Francúzsku alebo Taliansku platia dva až päťnásobne viac, pri zohľadnení parity kúpnej sily,” uviedli analytici.

Netriedený odpad a vytriedený bioodpad financujú občania, náklady spojené s triedeným zberom znášajú výrobcovia. “Náklady na zber a nakladanie s komunálnym odpadom sú hradené občanmi v rámci miestneho poplatku za komunálne odpady, ktoré stanovujú jednotlivé obce,” priblížil IEP. Doplnil, že výnimkou sú náklady na triedený zber odpadov, ktoré spadajú pod systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Tie hradia výrobcovia prostredníctvom poplatkov do systému. Takto nastavený systém motivuje výrobcov k návrhu lepšieho dizajnu produktu, ktorý je ľahšie recyklovateľný a zároveň predstavuje finančnú motiváciu triediť odpad.

Analytici poukazujú, že obce v súčasnosti čiastočne dotujú odpadové hospodárstvo, čo znižuje obyvateľom motiváciu triediť. Na poplatkoch sa dlhodobo vyzbiera v priemere o 13 percent menej v porovnaní so skutočnými nákladmi. “Obyvatelia týchto obcí nenesú náklady spojené s odpadom v plnej miere a obce tak dotujú odpadové hospodárstvo,” skonštatoval IEP.