Hrozí ochromenie Slovenskej národnej galérie. Skončia od januára výstavy?

Nahovoriť na akciu „hromadná výpoveď“ sa dalo až 177 z celkového počtu 270 zamestnancov SNG. Väčšina z nich má zmluvu na trvalý pracovný pomer. Výzvu na odchod iniciovali Zuzana Dzurdzíková, Klára Hudáková, Kristína Paulenová, Gabriela Schultzová a Zuzana Vravníková. V mene kolegov poslali ministerke Šimkovičovej otvorený list, v ktorom vyjadrili, že od odvolania bývalej riaditeľky SNG (Alexandra Kusá – pozn. red.) sa cítia pod tlakom, v neistote, a sú zastrašovaní.

Situácia eskalovala vo štvrtok, keď mali mať protestujúci zamestnanci tlačovku. Poverený generálny riaditeľ SNG Miloš Timko zavrel galériu. Zdôvodnil to obavou, že jej priestory by mohli byť zneužité na politické ciele. Iniciátori akcie to na náhradnom priestranstve odmietli – svoju činnosť považujú za apolitickú. A to aj napriek tomu, že ich ťahy v SNG sú zjavne spojené s nástupom Martiny Šimkovičovej do funkcie.

Vraj im ide len o to, aby „zachránili“ galériu. Pred kým, pred čím, to asi vedia len oni. Hovoria o netransparentnom audite a „pohyblivom“ zozname ľudí, ktorí majú dostať v rámci chystanej konsolidácie výpoveď. A potom sa prezradia vetou, že Timko dostáva pokyny z ministerstva – tak potom ako môže byť tento protest apolitický? Zjavne nesúhlasia s krokmi vedenia rezortu kultúry.

Iniciátorky hovoria o chaose, ktorý má vládnuť na pracovisku. A teda má byť ovplyvnená aj kvalita poskytovaných služieb občanom, konkrétne výstavná činnosť. Pokiaľ by zamestnanci k januári dali výpovede, na rok 2025 by sa niektoré výstavy nemuseli vôbec uskutočniť.

Aké sú požiadavky na stiahnutie výpovedí?

Popíšme si ich v skrátenej forme: sprístupnenie výsledkov interného auditu, ochrana pred „účelovým prepúšťaním a diskrimináciou“, ochrana dobrého mena a zachovanie odbornosti SNG, zastavenie „nekompetentných a účelových zásahov do organizačnej štruktúry“, zachovanie odborných pozícií a kontinuity projektov.

Ako vidieť, niektoré formulácie sú pomerne vágne (hoci v liste obsahujú spresňujúci text). Povedzme si napríklad na rovinu, že „účelové prepúšťanie“ je jav, aký nemožno s úplnou istotou identifikovať. Prepustený sa vždy bude cítiť poškodeným, kým manažér, ktorý ho prepúšťal, si nájde X dôvodov (ale ako preukážeme, či boli objektívne alebo subjektívne?).

Takisto pokiaľ ide o „ochranu dobrého mena“ galérie – nemá azda rovnaký cieľ ministerstvo? Akurát s tým, že jeho vedenie vníma to, čo je pre SNG dobré, odlišne od vyhrážajúcej sa skupiny.

Stojí im tá vzbura za to? Ja chápem, že mali dobré vzťahy s bývalou riaditeľkou, vnímam aj jej postavenie a uznanie v odborných kruhoch. Ale toto nie je otázka lojality k bývalej šéfke, ani otázka estetických, resp. vkusových preferencií. Toto je otázka politickej vôle. Zmena prichádza zhora, prostredníctvom volených zástupcov ľudu. O tom je parlamentná demokracia. Aspoň pokiaľ viem, tak sme sa ešte nepreniesli do zriadenia, kde si ľudia rozhodujú o veciach verejných priamo – hoci mimovládky a liberálne médiá by to tak najradšej vniesli do praxe…

Štrajkujúci zamestnanci si na brífingu prečítali svoje vyhlásenia, aj si svorne zatlieskali. Potom nastal priestor na novinárske otázky. Tu sa ako školený žurnalista pozastavím: „Vyfarbil“ sa nám totiž akýsi elév otázkou, v ktorej bol prítomný jeho osobný názor, čo je v spravodajskej činnosti neprípustné. Vraj: „Situácia v kultúre je zlá už niekoľko dlhých mesiacov, tak mňa zaujíma, že prečo tento radikálnejší krok prichádza až teraz.“

To je akoby si prizvali kamaráta ako podporu. Novinár má svoj názor vyjadrovať v komentároch, ale nie pri získavaní informácií. Takéto „otázky“ sú sugestívne, a priamo podsúvajú hodnotenie situácie a určitý postoj k téme. Vytvára sa tým následne u divákov dojem, že situácia je naozaj taká ako ju vykresľuje reportér: Veď je predsa „nezávislý“ žurnalista, takže on to určite dokáže „objektívne“ zhodnotiť…

Tak takéto veci sa nám dejú posledné pracovné dni v tomto týždni, milí priatelia. Otázkou je, kto ustúpi: ministerstvo, alebo štrajkujúci zamestnanci? Príde SNG o viac ako sto pracovníkov? Príde o plánované výstavy? Bola by však výmena „buričov“ – z hľadiska záujmov SR – až takou katastrofou, ako to podávajú oni?

A ako k tomu príde zamestnávateľ, že s ním zamestnanci „jednajú“ formou vyhrážok?

Prečítajte si tiež

• Vyše 170 zamestnancov SNG zvažuje výpovede, pokiaľ sa nesplnia ich požiadavky
• Riaditeľku Slovenskej národnej galérie Alexandru Kusú odvolali z funkcie