Hoci má od štvrtka na krku už štyri krížiky, na 40 rokov sa necíti. “V hlave si pripadám stále na dvadsať. Ten čas totiž tak rýchlo uletel, že vôbec nevnímam, že by som bol nejaký starší. Zrejme to je však aj tým, že sa pohybujem medzi chalanmi – tenistami, ktorí sú mladší odo mňa, majú zhruba do tridsať, a tým pádom si vlastne neuvedomujem, že čas uteká. To však pre zmenu badám pri dcérke, ktorá vyrastá a my ostatní okolo nej starneme,” povedal Dominik Hrbatý.

Zaujímavosťou je, že okrúhle jubileum bude oslavovať spoločne dcérou Ellou, ktorá oslávila v prvý januárový deň 7. narodeniny. “Oslava bude u nás doma, dcérka bude mať v jednej miestnosti svojich kamarátov, v druhej bude zasa moja rodinná spoločnosť. Azda najviac sa však teším na tortu, ktorú som si nechal špeciálne vyrobiť. Bude v tvare Mickey Mousea so štyridsiatimi sviečkami. Povedal som si totiž, že ešte raz si to musím sfúknuť a nech tá torta obsahuje nejaký detský motív, veď som stále mladý a štyridsiatka na krku nič neznamená,” pokračoval.

Len pár týždňov pred narodeninami sa “Dominátor”, ako znie jeho prezývka z hráčskych čias, stal nehrajúcim kapitánom daviscupového tímu SR. Na tejto pozícii po dlhých 24 rokoch vystriedal legendárneho Miloša Mečířa. “Je to najväčšia výzva v mojej doterajšej trénerskej kariére. Je tomu tak aj z toho dôvodu, že súčasný tím podľa mňa má potenciál na Svetovú skupinu, no za posledných desať rokov sa mu do nej prebojovať nepodarilo. Čo sa týka Miloša Mečířa, bol skvelý kapitán, mal svoje obrovské pozitíva a výhody, ktoré mojej generácii vyhovovali. Tá súčasná je však už trochu odlišná, treba mať k nej trochu iný prístup a práve to by som chcel zmeniť. Možno je dobré, že som mladší, mám k tým chalanom bližšie a ľahšie si k nim nájdem kamarátskejšiu cestu,” zamyslel sa Hrbatý, ktorý si premiéru v úlohe davidscupového kapitána odkrúti začiatkom apríla v Bratislave v súboji proti Bosne a Hercegovine.

Približne v tom istom čase, ako ho Výkonný výbor Slovenského tenisového zväzu (STZ) zvolil za šéfa daviscupovej lavičky, sa Hrbatý dohodol na krátkodobej spolupráci s jedným z najlepších slovenských tenistov súčasnosti Martinom Kližanom. “Ohľadom spolupráce ma oslovil v minulosti už viackrát, stalo sa tak aj pred štyrmi-piatimi rokmi, no musím sa priznať, že vtedy som si to ešte predstaviť nevedel. Myslím si však, že odvtedy Martin dozrel a hoci je stále svojský, akceptujem to a zároveň sa domnievam, že sa už na mnohé veci pozerá inak ako kedysi. Keď teda pred časom za mnou prišiel a v hre bola krátkodobá spolupráca, nemusel som nad tým dlho rozmýšľať. V záujme fungovania to následne bola už len otázka nejakých detailov a po troch týždňoch spoločného trénovania, ktoré máme za sebou, som rád, že som sa na to dal. Ide o intenzívnu spoluprácu, v rámci ktorej riešime mnoho vecí, ktoré možno Martin doteraz neriešil. Ponúkam mu iné pohľady na jeho tenis, na to, ako sa mnohé veci dajú robiť aj inak, ako ich robil doteraz. Čo sa nám podarilo však uvidíme po dlhšej dobe, pretože v tenise sa zázraky nedejú na počkanie, výsledky prichádzajú po šiestich až deviatich mesiacoch. Ak je hráč šikovný a talentovaný, dá sa to vidieť aj skôr, samozrejme v prípade, že nejde o nejaké obrovské zmeny v jeho hernom štýle, no každopádne v zápasoch je človek pod určitým stresom, a tak kým si nové prvky zautomatizuje, môžu sa chybičky z minulosti ešte nejaký čas vracať,” myslí si Hrbatý.

Kližan sa v nedávnej minulosti prezentoval viacerými kontroverznými vyhláseniami, ktoré pobúrili verejnosť. O tom sa s ním rozprával aj nový tréner. “Áno. Martin chce sám trochu zmeniť svoj imidž a bol by rád vnímaný ako pozitívna osobnosť. Myslím si, že ľudia by mu mali dať čas, v mnohom sa už zmenil a v mnohých veciach by chcel byť ešte iný. Ja osobne si myslím, že potenciál na to má a je len na ňom, či dokáže sám seba zabrzdiť v nejakých výrokoch. Stále má možnosť zmeniť svoju históriu a vybudovať si na Slovensku super meno, pretože tých naozaj dobrých tenistov tu momentálne veľa nie je a na základe mojich skúseností viem, že ľudia pri dobrých výsledkoch nepozerajú na to, čo bolo v minulosti, ale vnímajú len aktuálne veci.”

Čo sa týka individuálnych úspechov, hráčska kariéra Dominika Hrbatého je ovenčená šiestimi titulmi na turnajoch ATP, semifinálovým duelom s Andrem Agassim na Roland Garros 1999, či štvrťfinálovými účasťami na US Open 2004 i Australian Open 2005. Málokto však vie, že v detstve mu to išlo možno ešte lepšie na lyžiach ako s raketou v ruke. “Môj lyžiarsky vzor bol Alberto Tomba, no bohužiaľ, alebo možno aj našťastie, boli Tatry od nás z domu v Bratislave ďaleko. Rodičia teda rozhodli, že sa budem venovať tenisu. Bol som v ňom dobrý, no v lyžovaní som bol zrejme ešte o niečo lepší, pretože tých medailí alebo diplomov som mal z tohto športu dovtedy doma viac,” vrátil sa myšlienkami tri desaťročia dozadu.

Jeden z najpamätnejších zápasov kariéry odohral na Roland Garros v roku 1999. V semifinále parížskeho grandslamu sa mu do cesty postavil legendárny americký tenista Andre Agassi, s ktorým napokon prehral 1:3 na sety. “Len zhruba pred dvomi mesiacmi sa video z tohto zápasu objavilo na internete, dovtedy som ho nevidel. Zatiaľ som si však z neho pozrel len pár gemov, na viac som nemal čas, no isté je, že to bol jeden z mojich životných duelov. Predsa len, semifinále grandslamu je niečo, čo nie je úplne bežné a asi vtedy som mal aj najväčšiu šancu triumfovať na turnaji takého rangu. Zároveň si myslím, že keby ten zápas nebol prerušený, tak som bol v takom švungu, že možno by som dal Agassiho dole. Či by som vyhral vo finále, je otázne, no aj sám Agassi vo svojej knihe priznal, že keby ten duel so mnou nebol prerušený, tak si balí kufre a ide domov,” dodal Hrbatý.