Hrádza proti progresivizmu – pripravená

Keď pred necelým rokom premiér Fico na svojom prvom verejnom vystúpení po atentáte ohlásil politiku hrádze proti progresivizmu, vedel som, že to nebude beh na krátke trate.

Vtedy na základe svojich politologických skúseností som odhadol, že príprava a politické presadenie série ústavných zákonov bude trvať približne rok. Ukazuje sa, že tento odhad bol veľmi realistický.

Budúci utorok je vysoko pravdepodobné, že Národná rada Slovenskej republiky o 17.00 bude hlasovať o ústavných zmenách ktoré môžeme označiť, ako hrádzu proti progresivizmu. Parlament bude prijímať sériu ústavných zákonov, respektíve ich blok, ktorý v budúcnosti zamedzí, viacerým zásadným progresivistickým excesom. Jedným z nich je zákaz surogátnych materstiev, teda špinavému biznisu, kedy si znudené paničky z bohatého Západu, nechajú u zaplatených darkýň vynosiť svoje dieťa. Prenájom materníc, je naozaj zvrhlým a hrubo neetickým biznisom, ktorému sa veľmi darí hneď vedľa u susedov na Ukrajine. Predstava, že sa dá kúpiť aj tehotenstvo, a že zhýčkané bohaté paničky zo Západu,
či z Dubaja a podobných oblastí sveta sa dostanú k vlastným deťom, bez toho aby absolvovali tehotenstvo – lebo však by im to pokazilo postavu, alebo by to bolo nepohodlné.

Táto „móda“ svedčí len o tom, ako zvrhlá a dekadentná je naša civilizácia, ktorá niečo podobné pokladá za normálne. Pre normálnych ľudí, asi nie je dôvod diskutovať o tom, že máme len dve pohlavia a, že je tu len otec a matka, a nikomu normálnemu nerobí problém, ani skutočnosť, že poslanci KU – Kresťanskej únie – Vašečka a Záborská chcú aby muž a žena boli definovaný biologicky. Logické a pre normálnych konzervatívcov aj samozrejmé, je že sa snažíme do ústavy zakotviť prioritu našej legislatívy v kultúrno etických otázkach.

Dnes to platí, ale evolutívny – (evolučný) výboje európskej legislatívy nás učí byť obozretnými. V ostatných rokoch sme svedkami – extrémneho súdneho aktivizmu, ktorý posúva a interpretuje mnohé zákony doslova absurdným spôsobom. Snaha progresivistov, ovládnuť či regulovať národnú legislatívu aj v kultúrno-etických otázkach je viac než zjavná.

Aj preto je nevyhnutné, aby sme v ústave mali poistku, aby sa ani v budúcnosti, a dokonca ani vtedy ak by sme mali liberálneho či dokonca progresivistického premiéra či premiérku, nebolo možné našu legislatívu podriadiť tej európskej. Bolo by to možné, len vtedy, ak by sa podarilo prelomiť ústavnú väčšinu a treba dúfať, že v takej situácii, ešte dlho Slovenská republika nebude. Zároveň táto skutočnosť, bude brzdiť aj progresivistické sily v EÚ, ktoré si musia uvedomovať, že ak vo viacerých štátoch EÚ, sú ústavné poistky ktoré neumožňujú ľahkú implementáciu podobných zákonov do národnej legislatívy, tak touto cestou radšej ani nepôjdu.