Môj profil 
Predplatné
„Náskok 20 percent tu ešte v histórii nebol, ak by sa to Šefčovičovi podarilo zlomiť, tak klobúk dole,“ poznamenal Hrabko. Dodal však, že Šefčovičov tím sa nepokúsil intenzívnejšie využiť pochybnosti o koncipientskej praxi Čaputovej. Naopak, Čaputová je podľa neho v komfortnej pozícii a na svojej koncepcii či stratégii nič meniť nemusí.
Na otázku, či sa dá súhlasiť s tvrdením Šefčoviča, že niekedy je ťažšie dostať sa do finále, než ho potom vyhrať, Hrabko odpovedal, že kto nie je vo finále, vyhrať nemôže. „Šefčovič mal podľa mňa naozaj namále, no už je v ňom. Ale náskok Zuzany Čaputovej v prvom kole bol taký veľký, že by sa Maroš Šefčovič musel veľmi dobre ‚vrtieť’, aby ten náskok dohnal, nieto ešte prekonal,“ poznamenal Hrabko.
„Títo dvaja kandidáti postúpili do druhého kola preto, lebo Progresívne Slovensko sa rozhodlo vysunúť do prezidentských volieb svojho kandidáta, aby podporil značku. Voľba padla logicky na ženu, a teda sa začal nástup Čaputovej. A vďaka vzdaniu sa Roberta Mistríka ostala jedinou kandidátkou istej časti politického spektra, čo sa v ďalších častiach politického spektra nestalo,“ povedal Hrabko.
Zatiaľ čo sa jedna časť spektra voličov zjednotila za Čaputovou, voliči radikálnej pravice ostali rozdelení medzi Štefana Harabina a Mariana Kotlebu. „Ja by som to nazýval Lunterov efekt. Šefčovič by nemusel postúpiť do druhého kola, ak by k takémuto efektu došlo aj na treťom a štvrtom mieste. Hoci začal s kampaňou neskôr, vďaka podpore, ktorú má u obyvateľstva Smer, napokon postúpil do druhého kola,“ dodal.
Koaličné strany okrem Smeru-SD sa po prvom kole za Šefčoviča nepostavili, Most-Híd dokonca otvorene podporil Čaputovú. „Pravda je aj to, že v koalícii neexistovala dohoda, ani Andrej Danko nedal vyjadrenie, aby voliči SNS volili Šefčoviča,“ poznamenal Hrabko.
Šefčoviča podporil odborový zväz KOVO a prijal ho český prezident Miloš Zeman. „Nemyslím si, že návšteva u prezidenta Zemana Šefčovičovi nejakým výrazným spôsobom pomôže. V poriadku, dokázal si vybaviť prijatie u prezidenta Zemana, Čaputová zasa pred prvým kolom navštívila knieža Schwarzenberga,“ povedal Hrabko.
Zeman dokázal v dramatickom finále kampane prekonať Jiřího Drahoša v televíznych debatách. Vzhľadom na veľký náskok Čaputovej z prvého volebného kola však Hrabko neočakáva v prípade slovenských debát podobne enormnú sledovanosť a za českými podľa neho zaostávajú aj dramaturgicky.
Šefčovič výrazne prekonáva Čaputovú v politických skúsenostiach, tie však neboli prioritou väčšiny voličov ani pri posledných prezidentských voľbách, keď sa presadil úplný politický nováčik Andrej Kiska. „Je to aj otázka ponuky a dopytu, voliči môžu vyberať iba z toho, čo je na stole. Bolo tu vyše desiatich kandidátov a výber bol pestrý,“ zhrnul Hrabko.
Na margo napätia v koalícii, ktoré vyvolal najmä spor okolo obrannej dohody s USA, Hrabko povedal, že SNS sa podarilo zatiaľ z neexistujúcej zmluvy urobiť veľkú politickú tému. „SNS sa podarilo položiť na stôl tému, na ktorú museli všetci reagovať. Či politickí partneri, mimovládne strany, médiá, či ľudia,“ uviedol.
Na Koaličnej rade s účasťou Roberta Fica sa podľa Hrabka podarilo situáciu upokojiť, ale nie definitívne vyriešiť. Okrem otvoreného problému s rokovaním o obrannej zmluve stoja pred koaličnými partnermi voľby kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR a návrhy, ktoré Most-Híd a SNS predložili do parlamentu bez dohody v koalícii, sú zatiaľ iba preložené na májovú schôdzu parlamentu. „Podľa mňa iba ten problém odsunuli, ale ho nevyriešili,“ povedal Hrabko. Dodal, že indikátorom stavu koalície budú aj voľby kandidátov na sudcov ÚS.
„Koalícia sa dostane pod veľký tlak, ak by sa tie voľby kandidátov na ústavných sudcov skončili tak ako minule. To znamená nulovo,“ uzavrel Hrabko.
.jpg)
