Môj profil 
Predplatné
Deviatim z trinástich sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR sa končí funkčné obdobie 16. februára budúceho roku. Ak dovtedy nebudú na ich miesto vymenovaní noví sudcovia, ústavný súd so štyrmi sudcami už nebude schopný rozhodovať v pléne. „Jeden senát by riešil agendu, ktorá patrí senátom. Ale senát nemôže zastúpiť plénum,“ uviedol Hrabko, s tým, že ÚS by nebol schopný riešiť najdôležitejšiu agendu, o ktorej sa rozhoduje iba v pléne.
Ak by sa napríklad proces voľby a menovania nových ústavných sudcov zasekol, mohol by ho vyriešiť ústavný súd výkladom Ústavy SR. Lenže to môže urobiť iba plénum a súd so štyrmi sudcami nebude schopný rozhodovať v pléne. „Senát nemôže podať výklad ústavy, to môže iba plénum,“ upozornil Hrabko na hroziaci paradox.
Prvým kameňom úrazu v procese voľby a menovania nových sudcov môže byť podľa Hrabka parlament, druhým prezident Kiska. „V prvom rade sa uvidí, či bude parlament schopný zvoliť osemnásť kandidátov. Lebo ak by ich dokázal zvoliť povedzme iba desať, prezidentovi nevzniká povinnosť, aby z nich piatich vymenoval, lebo môže čakať na tých ďalších,” doplnil Hrabko. V takomto prípade by zodpovednosť za ústavnú krízu podľa neho niesol parlament neschopný včas ponúknuť prezidentovi potrebný počet kandidátov.
Prezident Kiska v minulosti vyslovil právny názor, podľa ktorého nie je povinný vymenovať presnú polovicu z kandidátov zvolených parlamentom. Po rozhodnutí Benátskej komisie a ústavného súdu vo veci sťažností nevymenovaných kandidátov nakoniec vymenoval polovicu zo zvolených kandidátov, nikdy sa nezaviazal, že to urobí aj v budúcnosti.
„Nevylučujem to. Ale neočakávam to, ak mám byť úprimný,“ odpovedal Hrabko na otázku, či očakáva bezproblémové vymenovanie polovice zo zvolených kandidátov prezidentom. „Podľa mňa využíva každú príležitosť na naštartovanie svojej straníckej politickej kariéry a v tomto bude pokračovať. Ak neustúpi od toho, že treba založiť novú politickú stranu alebo zlúčiť jestvujúce. A keď sa vzoprie vládnej moci, môže mu to prihrať opozičných voličov, prípadne, a to by bol veľký úspech, keby dokázal dotiahnuť k voľbám nových voličov. Ktorí dnes nechodia voliť,“ skonštatoval.
Hrabko sa nestotožňuje s názorom jedného z tvorcov ústavy Ľubomíra Fogaša, podľa ktorého prezident pri poslednom spore ohľadom vymenovávania ústavných sudcov vyčerpal všetky právne prostriedky ako svoj právny názor obhájiť. „Keby dal ÚS výklad ústavy, tak dnes všetci vieme, ako to je. Ale ÚS nedal výklad ústavy, ale len rozhodol o sťažnostiach niektorých kandidátov. To znamená, že právny priestor, právna cesta pre kľučky prezidenta Kisku existuje aj naďalej,“ povedal Hrabko.
„Ideme do straníckeho zápasu na pôde parlamentu a zápasu vládnej koalície s prezidentom republiky. Vejár možností je obrovský,“ reagoval na otázku, nakoľko presne sa dá v tejto téme predvídať politický vývoj.
Na margo novely ústavy z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorou by sa sprísnili pravidlá pri voľbe kandidátov na sudcov, Hrabko tvrdí, že prichádza neskoro a bolo by lepšie, keby ju parlament neschválil. „Chcem veriť tomu, že sa 90 poslancov na takúto zmenu ústavy nenájde. Lebo je zbytočná. Jediné, čo by malo zmysel, by bolo, ak by boli ústavní sudcovia volení na rozdielny počet rokov. A aj na to už je teraz neskoro,“ zhrnul.
Hrabko reagoval aj na problematiku legislatívnej úpravy voľby policajného prezidenta. Tá má byť uzavretá do konca tohto týždňa, avizovala ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD) s tým, že na budúci týždeň bude novela predložená na rokovanie vlády. Ak by aj novela vládou prešla, bude to na druhý pokus, keďže na pôvodnom návrhu sa koalícia nezhodla, problémom bolo navrhované sedemročné funkčné obdobie policajného prezidenta.
“Sú to stranícke spory. Ukazuje sa, že pani ministerka pripravila zlý návrh, keď jej neprešiel a dávala ho na vládu skôr, ako bola dosiahnutá dohoda v koalícii. To, že sa to odďaľuje, ukazuje, že stranícke škriepky sú hlbšie, než keby išlo len o to sedemročné obdobie. Čo, mimochodom, tiež nebol dobrý nápad,” poznamenal Hrabko.
Nesúhlasí ani s tým, aby časť zodpovednosti za policajného prezidenta prevzal od ministra parlament. “Najlepšie by bolo, ak v tejto veci k zmene vôbec nedošlo a došlo iba k oddeleniu, odlúčeniu policajnej inšpekcie. Ak má byť minister zodpovedný za činnosť Policajného zboru, má mať právo vymenovať a odvolať policajného prezidenta,” uzavrel Hrabko.
.jpg)
.JPG)
