Horúčavy už nezdražujú len dovolenky, o pár mesiacov ich môžete pocítiť aj pri nákupe potravín

Na tento trend upozorňuje analytik finančných trhov XTB Ondrej Greguš. Podľa neho sa počasie postupne zaraďuje medzi makroekonomické faktory, ktoré dokážu ovplyvňovať hospodársky rast aj infláciu. Rast cien poľnohospodárskych komodít sa totiž do cien potravín pre spotrebiteľov zvyčajne premieta s odstupom troch až šiestich mesiacov.

Tohtoročné leto je podľa analytika ukážkovým príkladom. Európu zasiahli opakované vlny horúčav sprevádzané nedostatkom zrážok. Dôsledky už nepociťujú len farmári, ale postupne sa prenášajú do energetiky, riečnej dopravy, finančných trhov a celej ekonomiky.

Najciteľnejšie dopady sa zatiaľ prejavujú v poľnohospodárstve. Najnovší bulletin JRC MARS Európskej komisie ukazuje, že horúčavy na prelome júna a júla prinútili analytikov zhoršiť odhady úrody viacerých plodín. Najvýraznejšie sa znížili očakávané výnosy kukurice na zrno a slnečnice, pri ktorých Európska komisia revidovala prognózy nadol o šesť až sedem percent. Pri zimných obilninách sa očakávané výnosy znížili o jedno až štyri percentá, pričom celková produkcia obilnín v Európskej únii sa aktuálne odhaduje približne jedno percento pod päťročným priemerom.

Podľa expertov JRC MARS zasiahli vysoké teploty plodiny počas jednej z najcitlivejších fáz ich vývoja, teda počas kvitnutia a tvorby zrna. V kombinácii s nedostatkom zrážok sa výrazne znížila pôdna vlhkosť, čo obmedzilo rast rastlín a zhoršilo ich výnosový potenciál, najmä na nezavlažovaných plochách.

Lapšanský pre HS: Slovenský zákazník platí za potraviny násobne viac, než by musel. Nie je normálne, aby sme dodali výrobok za 99 centov a on sa predával za 4,19 eura

Nepriaznivý vývoj sa dotýka aj Slovenska. Európska komisia upozorňuje, že spolu s Českom a Rakúskom patrí medzi krajiny, kde extrémne teploty a nízka pôdna vlhkosť výrazne zvýšili vodný stres letných plodín. Niektoré obilniny navyše dozrievali predčasne, čo môže negatívne ovplyvniť nielen objem úrody, ale aj kvalitu zrna.

Sucho zároveň zasahuje aj živočíšnu výrobu. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora odhaduje, že straty v prvovýrobe mlieka tento rok presiahnu 95 miliónov eur. Nedostatok zrážok totiž znižuje produkciu krmovín, čo núti chovateľov nakupovať drahšie krmivo alebo ho dovážať zo zahraničia. Vyššie náklady sa následne premietajú do výroby mlieka, mäsa aj ďalších potravín. Ak by sa podobné klimatické podmienky opakovali aj v ďalších rokoch, mohlo by to viesť k obmedzovaniu chovov a poklesu domácej produkcie.

Spotrebitelia však zmeny na poliach nepocítia okamžite. Ako prvé reagujú komoditné burzy, ktoré oceňujú budúcu, nie aktuálnu úrodu. Ak sa zvýši pravdepodobnosť nižších výnosov kukurice, pšenice či slnečnice, ceny futures kontraktov rastú ešte pred začiatkom zberu.

Do cien potravín sa však zdražovanie premieta postupne. Surovina tvorí len časť konečnej ceny výrobku, významnú úlohu zohrávajú aj náklady na spracovanie, balenie, dopravu, energie či obchodné marže. Práve preto sú cenové pohyby na komoditných burzách spravidla rýchlejšie a výraznejšie než následné zdražovanie v maloobchode.

Vývoj počasia preto investori sledujú čoraz pozornejšie. Každá nová vlna horúčav, obdobie sucha alebo naopak intenzívne dažde môžu výrazne zmeniť očakávania budúcej úrody a tým aj ceny poľnohospodárskych komodít.

Slovensko a najlacnejšie potraviny v regióne - skutočnosť alebo štatistika?

Dobrým príkladom je trh s kávou arabika. Brazília ako najväčší svetový producent tejto odrody výrazne ovplyvňuje globálnu ponuku, preto sa každá zmena meteorologických prognóz rýchlo premieta do cien futures kontraktov. Brazílska kávová asociácia ABIC upozorňuje, že extrémne teploty a nepravidelné zrážky môžu znížiť tamojšiu úrodu o 15 až 20 percent. Podobne citlivo reagujú trhy aj na vývoj počasia pri pestovaní olív v južnej Európe alebo kakaa v západnej Afrike.

Greguš upozorňuje, že extrémne počasie sa postupne stáva ďalším významným ekonomickým faktorom. Jeho dôsledky sa prenášajú od nižšej úrody cez rast nákladov farmárov a potravinárov až po ceny, ktoré napokon zaplatia spotrebitelia. Zároveň rastie význam klimatických rizík aj na finančných trhoch, kde obchodníci reagujú na zmeny meteorologických prognóz často skôr, ako sa prejavia v samotnej produkcii.

To však podľa analytika neznamená, že každá vlna horúčav automaticky spôsobí prudké zdraženie potravín. Vývoj cien bude závisieť aj od globálnej úrody, stavu zásob, možností dovozu či vývoja dopytu. Isté však podľa neho je, že počasie bude pri hodnotení ekonomického vývoja zohrávať čoraz významnejšiu úlohu.

„Extrémne počasie sa tak postupne stáva ďalším makroekonomickým faktorom, ktorý budú musieť sledovať nielen farmári, ale aj firmy, centrálne banky, investori či bežní spotrebitelia. To, čo sa dnes začína na vyschnutom poli, sa o niekoľko mesiacov môže prejaviť na cenovke v obchode,“ uzatvára analytik finančných trhov XTB Ondrej Greguš.