Horníková: Prvé roky nového kurikula musia byť obdobím podpory, nie kontroly

Od septembra začnú po novom učiť všetky bežné základné školy. „Nie je to však skok do úplného neznáma. Takmer tisíc základných škôl, teda približne polovica škôl na Slovensku, už učí podľa nového kurikula aspoň v jednom ročníku prvého stupňa. Máme preto vytvorenú pomerne rozsiahlu sieť skúseností, príkladov dobrej praxe a škôl, od ktorých sa môžu ostatní učiť,“ skonštatovala Horníková.

Základné školy sú podľa nej pripravené zmeny realizovať, potrebujú však, aby v tom nezostali samy. „Úspech reformy bude závisieť od dlhodobej stability, dostatku kvalifikovaných učiteľov a odborných zamestnancov, kvalitného ďalšieho vzdelávania, metodickej podpory a primeraného financovania. Každá reforma môže byť úspešná iba vtedy, keď je zabezpečená aj potrebnými ľudskými a finančnými zdrojmi,“ vysvetlila.

Do kurikulárnej reformy sa dobrovoľne zapojila približne polovica zo všetkých základných škôl. Prechod na nový spôsob výučby bude od septembra plošne povinný pre všetky základné školy na Slovensku. „Skutočnosť, že sa škola nezapojila do postupného zavádzania skôr, nemožno automaticky interpretovať ako nesúhlas s reformou. Mnohé školy mali objektívne personálne, organizačné alebo priestorové dôvody. Niektoré si potrebovali najskôr stabilizovať pedagogický kolektív, vyriešiť vedenie školy, rekonštrukcie či nedostatok odborných zamestnancov,“ povedala prezidentka ZZŠS. Zároveň doplnila, že riaditelia prirodzene nechcú zaviesť reformu iba administratívne, ale tak, aby sa reálne prejavila v triedach.

Určitú mieru obáv však podľa Horníkovej netreba zľahčovať. Poukázala na to, že Štátna školská inšpekcia už pri prvých zapojených školách zistila, že novú víziu a ciele vzdelávania si plánovalo stanoviť iba 43,6 percenta sledovaných riaditeľov. Tretina škôl nemala koordinátora kurikulárnych zmien a takmer polovica nemala vytvorený koordinačný tím. „Tieto čísla ukazujú, že nestačí škole odovzdať nový dokument. Reforma musí byť riadenou zmenou. Riaditeľ potrebuje vedieť pomenovať silné a slabé stránky školy, vytvoriť spoločnú víziu, určiť priority a vybudovať podporný tím kolegov,“ vysvetlila. Kurikulárna reforma požaduje od učiteľov zmenu vyučovania, ale na riaditeľoch podľa Horníkovej zostáva zodpovednosť túto zmenu kvalitne viesť.

Najväčšie riziko preto nevidí v otvorenom odpore škôl. „Väčším rizikom by bolo formálne splnenie povinnosti bez skutočnej zmeny kultúry školy, spolupráce učiteľov a spôsobu vyučovania,“ uzavrela.