Vyššiemu vedeniu Hizballáhu sa údajne nič nestalo.

Hizballáh z útoku obvinil Izrael. Libanonská vláda pohrozila Izraelu odvetou a uviedla, že to, čo sa stalo, bol teroristický čin. Izrael svoju účasť nepotvrdil.

Americké médiá tvrdia, že Netanjahuov kabinet nariadil operáciu s cieľom vyvinúť tlak na Libanon ako súčasť stratégie na posilnenie boja proti Hizballáhu a zníženie pozornosti venovanej pásmu Gazy.

Axios píše, že izraelské úrady akciu zorganizovali po nedávnych varovaniach zo strany USA, že hrozí eskalácia konfliktu s Hizballáhom. Izrael dúfa, že spôsobí zmätok v radoch skupiny a demoralizuje ju tým, že ukáže, že môže zabíjať svojich protivníkov stlačením tlačidla.

Denník New York Times, ktorý citoval amerických predstaviteľov, tiež uviedol, že bombový útok bol dielom izraelskej spravodajskej služby.

Samostatnou otázkou je, ako bolo možné vyhodiť do vzduchu toľko pagerov naraz.

Najpopulárnejšou verziou je, že pagery boli vopred naplnené výbušninami, ktoré vybuchli po signáli vyslanom do prístroja.

Podľa NYT Izraelčania umiestnili výbušné zariadenie do série pagerov taiwanskej výroby. Agentúra Reuters dodáva, že ide o približne päťtisíc taiwanských pagerov. Taiwanské médiá uviedli, že polícia preveruje spoločnosť Gold Apollo, ale tá vraj nevyrábala pagery pre Libanon a nedodávala ich do krajiny.

Objavili sa aj správy, že uvedená spoločnosť pôsobila v Európe pod taiwanskou značkou, píše CNN, pričom spoločnosť menuje ako BAC.

Kanál Al-Džazíra poukazuje na to, že hmotnosť výbušniny v každom zariadení „nepresiahla 20 gramov“. Podľa kanálu boli pagery dovezené pred piatimi mesiacmi. Spôsob aktivácie nálože sa vyšetruje. V izraelskej vojenskej verejnosti však už pripomínajú, že predtým došlo k podobným, aj keď ojedinelým akciám s vodcami Hamasu, ktorým boli výbušniny umiestnené v telefóne.

Menej populárna verzia je, že batérie pagerov sa nejakým spôsobom prehriali a explodovali v dôsledku kybernetického útoku. Odborníci ju hodnotia ako menej pravdepodobnú než zachytenie dodávky a vloženie výbušniny do pagerov. Je tiež možné, že mohli byť vložené v čase výroby.

Celkovo útok poukázal na zraniteľnosť jedného z najuzavretejších komunikačných systémov, ktoré libanonská skupina používa. Skupina dlho tvrdila, že sa vzdala high-tech zariadení zo strachu pred izraelským a americkým kybernetickým sledovaním a prešla na pagery.

Prečo to Izrael urobil a aká bude odpoveď Hizballáhu?

V izraelských médiách koluje verzia, že Izrael sa rozhodol odpáliť pagery povedzme z „technických dôvodov“.

Podľa izraelského portálu Walla sa odpálenie zariadení pôvodne plánovalo použiť v prípade rozsiahlych bojových akcií, aby dočasne paralyzovali Hizballáh a poskytli Izraelu výhodu pri útoku, uviedol bývalý izraelský predstaviteľ.

V posledných dňoch sa však objavili obavy, že libanonská skupina si všimne, že s pagermi nie je niečo v poriadku. Následne izraelské vedenie uskutočnilo núdzové konzultácie a rozhodlo sa uskutočniť operáciu, kým je ešte príležitosť.

Je možné, že ide o „technické“ vysvetlenie, ktoré Izraelčania poskytli Američanom.

Treba však poznamenať aj niektoré ďalšie aspekty útoku na pagery.

Táto akcia sa uskutočnila krátko pred výročím útoku Hamasu na Izrael (uskutočnil sa 7. októbra). Izraelskej armáde, ktorá je považovaná za jednu z najsilnejších na svete, sa už rok nedarí splniť svoj hlavný deklarovaný cieľ, ktorým je zničenie Hamasu.

Hromadná smrť civilistov v pásme Gazy prudko zhoršila postoj voči Izraelu vo svete. Vrátane jeho kľúčových spojencov – USA, Veľkej Británie a EÚ. V tejto súvislosti sa izraelskej vláde kladie čoraz viac otázok o adekvátnosti jej krokov.

Preto izraelské orgány potrebujú také okázalé akcie, ako je hromadný bombový útok na pager, aby v predvečer výročia tragických udalostí zo 7. októbra prezentovali verejnosti akési víťazstvo.

Druhým, globálnejším cieľom Netanjahua je vyprovokovať, ako sme už písali, veľkú vojnu na Blízkom východe a zatiahnuť do nej USA, aby sa spolu s Američanmi konečne vysporiadali so svojimi nepriateľmi – Hizballáhom a Iránom. Rastúce napätie na Blízkom východe tiež poškodzuje Harrisovej šance vo voľbách, pretože vytvára výhodnejšiu pozíciu pre Trumpa, ktorý z neúspechov na Blízkom východe obviňuje súčasnú administratívu Bieleho domu. Keďže Netanjahu má k Trumpovi blízko a s Harrisovou a Bidenom je v pomerne zložitých vzťahoch, víťazstvo bývalého prezidenta zvýhodňuje izraelského premiéra.

Taktiež súčasné dianie v Libanone ešte viac sťažuje dosiahnutie akýchkoľvek dohôd o prímerí v pásme Gazy, ku ktorému Izrael silno nabáda Biden (a ktoré Netanjahu nechce urobiť, aby nezaznamenal svoju skutočnú porážku, keďže Hamas zostane nezničený).

Z rovnakého dôvodu bol nedávno v Teheráne zavraždený vodca Hamasu Ismail Haníja.

Mnohí vtedy očakávali nejakú „zdrvujúcu“ reakciu Iránu, ale tá nikdy neprišla. Okrem iného aj preto, ako sme už písali, že pre Irán nie je výhodné teraz prudko vyhrocovať situáciu a tým naliať vodu na Trumpov mlyn. Teheránu na rozdiel od Netanjahua vyhovuje zotrvačný scenár – keď Harrisová zvíťazí (čo znamená, že vzťahy medzi Washingtonom a izraelským premiérom sa budú naďalej zhoršovať), keď Izrael naďalej uviazne vo vojne v Gaze a v prestrelkách na hranici s Libanonom a bude čeliť rastúcemu negatívnemu postoju medzinárodného spoločenstva.

Takisto je teraz nepravdepodobné, že by iránsky spojenec Hizballáh začal plnohodnotnú vojnu v reakcii na útok na pager. Hoci zintenzívnenie ostreľovania a bodových útokov Hizballáhu na jednotlivé ciele v Izraeli je celkom možné. Hoci ak Izrael podnikne nové kroky, nemožno vylúčiť oveľa vážnejšiu eskaláciu.

Prečítajte si tiež

• Netanjahu vedie Izrael ku katastrofe a Irán k víťazstvu. Ani intervencia USA nepomôže židovskému štátu vo vojne na siedmich frontoch
• Hizballáh spustil odvetu: ráno vypálil na Izrael viac ako 320 rakiet
• Libanon: Podľa lídra Hizballáhu je Izrael nebezpečenstvom pre región