Herečka a mamička Mária Bartalos čelí nenávistným útokom. Zakročil vladyka Milan: “Treba ju za postoj k Pochodu za život obdivovať. Prečo nezazneli ďalšie hlasy umelcov, športovcov, či popredných politikov?”

Bratislava 27. septembra 2019 (HSP/Foto:grkat.ke)

Bartalos: Interrupciu neuznávam v nijakom prípade!

Na mladú herečku Máriu Baralos za jej pro-life názor začali na internete útočiť mnohí liberálne zmýšľajúci užívatelia. “Poznám prípady, keď aj sám lekár povedal, že radšej na potrat, ako by sa malo narodiť dieťa bez rúk a nôh. To je sťažený život pre všetkých a čo to musí byť aj pre tú matku,“ pridala jedna z komentujúcich.

Ďalšia obvinila herečku, že chce legálne odobrať základné práva ženy rozhodovať o svojom vlastnom tele. Zverejnila aj komunikáciu s Bartalos, ktorá jej ešte raz vysvetlila svoj pohľad na vec: “Ja si nepotrebujem čítať iné názory ľudí a robiť si prieskum, ja mám tento názor a rátam s tým, že sa niekomu páčiť nebude. Som veriaci človek, život mi bol daný a ja nemám nijaké právo ho niekomu brať, už vôbec nie vo vlastný prospech alebo pre vlastnú pohodlnosť. Interrupciu neuznávam v nijakom prípade! Keď chce byť žena slobodná, nech je, ale ak raz čelí realite, že je tehotná, mala by to v prvom rade prijať a riešiť to inou cestou ako tou najľahšou – zbaviť sa ho. To je absolútne sebecké,“ odpísala Bartalos liberálke.

Biskup vladyka Milan Chautur na sociálnej sieti Facebook uviedol, že boj za život ani po ďalších neúspešných hlasovaniach poslancov Národnej rady nekončí.

Vladyka hovorí o veľkom nedorozumení medzi ľuďmi, ktorí obhajujú život a tými, ktorí proti ním bojujú. “Lebo bojovať proti ľuďom, ktorí sú za život a nahovárať si, že sme tolerantnejší, lebo dovoľujeme aj zabíjať bezbranných (napr. interrupcia alebo  eutanázia), je strašným omylom a kliatbou”.

“Podľa držiteľky Nobelovej ceny, molekulárnej biologičky a psychologičky Elizabeth Blackburnovej, vám negatívne myšlienky škodia až na tak hlbokej úrovni, akou je vaša DNA. Každému z nás, keď ide o život, tak si ho chránime; ale nie každý uznáva princípy, na ktorých Darca života pozitívne stavia svoje podmienky žitia aj pre tých, ktorí sú slabí a bezbranní. Inou témou je, či vôbec uznávame Darcu života, ktorým je Boh, ako absolútna Bytosť. A od toho sa často odvíja kultúra života a kultúra smrti, teda v podstate tu ide o hodnotový zápas.”

Problémom je podľa biskupa Chautura to, že tak, ako v minulých časoch počas marxisticko-leninskej ideológie boli veriaci donucovaní popierať svoju vieru, tak aj teraz v čase “náboženskej slobody” sú podľa neho priam nútení popierať svoj pohľad na život, ktorý má svoje ukotvenie vo viere v Darcu života.

“Po prečítaní vyznania Daniela Heviera o vďačnosti mame, ktorá ho porodila a to aj napriek nesúhlasu gynekológa a hneď na to po následných útočných komentároch voči jeho postoju, ktoré ho priam “chceli” dotlačiť k výroku “prepáčte, že som sa narodil”, je mi jasné, že boj o slobodu vyznania pokračuje.”

Dodal, že podobne ho zarazil článok s titulkom: “Herečka Mária Bartalos musí čeliť drsným útokom: Vyhrážky pre potraty” len preto, že ona vyjadrila svoj názor a tým aj podporila Národný pochod za život… “Takýchto ľudí dnes, je čo obdivovať a treba im prejaviť morálnu podporu.”

“Dôkazom toho je i povšimnutie si faktu, že k tak masovému Národnému pochodu za život nezazneli žiadne iné hlasy právnikov, umelcov, spevákov, športovcov, či “viditeľných” politikov. V čom je problém…? Nemajú na to svoj názor, či ich problematika života nezaujíma, alebo azda majú strach pred tým, že budú “diskvalifikovaní”?”

“Niekedy je mlčanie veľavravné a to zvlášť vtedy, keď majú veľkú odvahu hovoriť tí, ktorí sú z “druhého tábora”. Tak tomu bolo aj v minulosti a tak je tomu i teraz, že sa musíme učiť “čítať medzi riadkami”. A toto čítanie medzi riadkami nás učí tomu, že nesmieme zostať mlčiacou väčšinou, ktorá neprejaví svoj názor len preto, lebo má strach z tých, ktorí majú na to prostriedky, aby “hlasne kričali”.”

Vladyka vo svojom komentári uviedol, že minulosť nás učí, že všetky zovretia do “ideologických okov” takto začínali. “V tomto zápase o život a o rešpekt voči životu, musíme zostať na strane toho, čo život buduje a nie, čo ho ničí. Tu nejde o sebecký prístup k iným, ani o nadraďovanie vlastného názoru, ale o jednoznačné rešpektovanie prikázania: “Nezabiješ!”/Ex 20,13/. Len takto s Pavlovskou istotou každý z nás bude môcť povedať: “Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje”/Flp.4,13/.”