Na ideologické pozadie herca a režiséra Jiřího Mádla sme upozorňovali dávnejšie v samostatnom článku (viac TU). Len stručne pripomeňme, že dotyčný bol kedysi súčasťou tréningového programu „mladých lídrov v globalizovanom svete“, ktorý organizoval inštitút ASPEN. Ten má svoje korene vo Washingtone, a napojený bol na ľudí ako Albrightová, Rakušan, Vallo a mnohé ďalšie známe mená liberálno-globalistického spektra – zoznam nájdete TU.

Od účastníkov požadovali, aby sa správali ako „osobnosť aktívne presadzujúca zodpovedný občiansky prístup so záujmom riešiť aktuálne problémy.“ Inými slovami, ak chcete do všetkého kecať, hoci neviete nič poriadne robiť, ste vítaní…

Tretí sektor ako z učebnice.

Byť otvorene protiruský je tam zrejme výhodou, pretože konkrétne Mádl sa toho času vyjadril, že Slovensko je niečo ako „ruské laboratórium”, a pre bratov Čechov teda slúži ako odstrašujúci príklad…

S týmto nastavením potom nakrúca Mádl filmy typu Vlny.

Vlny sú príbehom „statočných rozhlasákov” z obdobia rokov 1967-1968, ktorí vytrvalo bojujú proti cenzúre a za „pravdu”. Antikomunistické nastavenie účastníkov tohto projektu je zjavné, ako aj zášť voči súčasnej slovenskej vláde. Niet divu, že s takou zaujatosťou získali od svojich vlastných kamarátov údajne prestížne ocenenie. Píšem údajne, lebo keď sa kritériom kvality umeleckého diela stáva jeho politická angažovanosť, prestíž poroty aj súťaže je spochybnená, a dramaticky klesá…

Živým príkladom protislovenských nálad medzi hercami je Táňa Pauhofová. Tá sa naplno prejavila, keď na slávnostnom udeľovaní cien Českého lva preberala svoju sošku za najlepšiu vedľajšiu rolu. Svoje víťazstvo v príhovore venovala kolegom na Slovensku, ktorí podľa nej hája demokratické princípy a robia všetko preto, aby sme išli „správnym smerom”.

Čo vám pripomína táto rétorika? Jediný správny smer, to už sme tu mali – pred rokom 1989! Títo ľudia si hovoria liberáli? Keď majú k politike totalitné postavenie v zmysle, že liberálna demokracia s orientáciou na Západ jediné správne riešenie a model vládnutia? Aj napriek tomu, že tri štvrtiny sveta žijú podľa vlastného nastavenia?

Zverejnili nominácie na ceny Slnko v sieti, najviac nominácií získala dráma Vlny

Pauhofová potom poďakovala Čechom, že sú s nami: „Aj my sme s vami!” vyhlásila s takou dojatosťou, až by niekto mohol uveriť, že bola úprimná a nie hraná…

Ak by títo ľudia boli americkí agenti (nehovorím, že sú!), nehovorili a nekonali by inak.

Všetko spred roku ´89 bolo zlé a ľudia tu asi páchali masívne samovraždy. Aspoň to je obraz, aký maľujú filmy typu Vlny mladým ľuďom. Zameriavajú sa na hlavné negatíva bývalého režimu – teda dominanciu kolektívneho princípu nad individuálnym (aj o tom by sa dalo sporiť, či je ten princíp naozaj negatívum, alebo naopak) a šikovne zamlčia, akým rozvojom a hospodárskym rozmachom prechádzalo Československo ešte aj po príchode vojsk Varšavskej zmluvy.

Dám teraz príklad v súlade s dnešným konzumným štýlom života: Prvý obchodný dom PRIOR v Československu bol otvorený v Bratislave, a to 20. novembra 1968 (kto mi neverí, nech si overí). Išlo o veľkú senzáciu, a nápor ľudí bol taký extrémny, že muselo byť povolané vojsko, aby vytvorilo pre návštevníkov bezpečný koridor.

Takže sa pýtam dnešných liberálov: Ako to, že barbarská sovietska veľmoc nezabránila takým kapitalistickým výdobytkom?

Diaľnice, elektrárne, ropovody, či pražské metro – to všetko sa budovalo a rozvíjalo, kým hrdinovia Pauhofovej a Mádla zvádzali svoj pomyselný hrdinský boj proti tým zlým komunistom…

Pozrite, nikto si nepraje žiť v neslobode, na tom sa asi zhodneme. Ale keď už nakrúcame filmy o našej minulosti, potom by sme sa mali snažiť o objektivitu. V opačnom prípade nebude výsledok ničím iným, len lacnou politickou agitkou.

A ceny, ktoré získa, majú potom tomu zodpovedajúcu hodnotu, ak mi rozumiete…