Helena Mezenská: „Väčšina Slovákov je v cudzine z nevyhnutnosti, v dôsledku nesprávneho riadenia štátu a obce“

Bratislava 7. júla 2016 (HSP/Foto:TASR-Oliver Ondráš)

V Európe, ale aj na Slovensku to vrie. Prečo sa deje to, čo sa deje a čo môžeme očakávať v najbližších mesiacoch, na to sa bývalú poslankyňu Národnej rady SR Helenu Mezenskú opýtali redaktori TV „BEZ CENZURY“ 

 Čo si myslíte o Brexite teraz, keď sú známe jeho výsledky?

Rozhodnutie ľudí vo Veľkej Británii prijímam s rešpektom, vnímam ho ako súčasť prirodzeného procesu dlhodobo vyžadovanej zmeny v rámci celej Európskej únie. Volali po nej nielen názorovo potláčaní politici, ale čoraz viac i bežní ľudia, zo všetkých členských štátov. Ich volanie však bolo odignorované. Posledné dianie a globálne procesy sa dotkli života každého jednotlivca.

Presadzovanie autoritatívneho prístupu, mnohokrát nezmyselných, účelových nátlakových mocenských rozhodnutí potláčajúcich identitu a autenticitu jednotlivých štátov, národov a kultúr, na úkor skutočných potrieb a záujmov ľudí, na úkor rovnoprávnosti a spravodlivosti, vyváženého rozvoja, nemôže mať dlhé zotrvanie. Je prežité. Stále sme sa nepoučili z bohatej histórie. Kde „vládne“ útlak, diktát, nesloboda, korupcia tam zákonite končí zdravý a prirodzený vývoj, rast. A predsa o ten nám všetkým ide.

Napokon to platí vo všetkom, nielen v politike. Pri sledovaní posledného turbulentného vývoja v Európe otriasajúceho celým svetom, sa v princípe takýto zásadný „rez“ dal reálne očakávať. Bola to len otázka času, kedy to prepukne. Pátos zjednotenia, sľubujúci trend vyrovnávania rozdielov a rastu prosperity štátov, nahradil čoraz viac zničujúci diktát a uplatnenie ultimát.

Ďalšie zastieranie cieleného podmaňovania si krajín a ľudí viac nebude možné. Silové snahy o udržanie takého konštruktu budú iba dočasné. Čim budú agresívnejšie, tým viac ich ľudia odmietnu. V prirodzenej snahe o prežitie ľudstva, záchrany planéty Zem, v snahe o prežitie každého jednotlivca je umelo riadený a násilne nastoľovaný stav agónie a všeobecne citeľného úpadku ďalej neprijateľný. Brexit i vo mne vzbudil nádej na oživenie a príchod očakávanej zmeny.

Mocenské elity majúce v rukách všetku moc /mediálnu, súdnu, vojenskú, policajnú, finančnú, zákonodarnú, či výkonnú/ si potrebujú uvedomiť, že manévrovanie akokoľvek silnými nástrojmi proti ľudskému vedomiu, svedomiu a cíteniu, proti vnútornej slobode a sebaurčeniu, bude strácať na sile. Túžba po slobode, pravde, dôstojnosti, rozvoji a šťastí ľudí je neprekonateľná. Možno ju potláčať, každého možno vydierať a zastrašovať, avšak bez existencie tejto túžby a ľudskej potreby, náš život a bytie stráca svoj význam a skutočné opodstatnenie.

V hĺbke svojej duše to všetci cítime, nie všetci si to ale plne uvedomujeme. Rozhodnutie Britov mi iba potvrdilo ich odvahu postaviť sa za toto presvedčenie. Je to jasný signál, že tak ako doteraz krajiny EÚ a celého sveta nemožno ďalej viesť.

Vedenie ľudí a krajín potrebujeme dvihnúť na vyššiu úroveň. Vývoj nemožno zastaviť, vedomie ľudí sa rozširuje, ich duchovný vývoj je na vzostupe, čoraz viac ľudí intenzívne pracuje na svojom vnútornom a vonkajšom prerode, oslobodení. Hľadajúc pravý zmysel svojho života a existencie ich učí nebyť iba konzumní, ale aj šťastní. Radosť a ľudskosť vymizla. Chce sa vrátiť.

Výsostné zameranie iba na vysoké tempo rozvoja tzv. umelej inteligencie, rozmach infraštrukturálnych a softwérových projektov, IKT, technologicko-robotických a plne automatizovaných procesov, žiaľ neprinieslo všeobecný rozkvet a zlepšenie života „druhej“ časti ľudstva, žijúceho v biede a obmedzení. Mám na mysli slabších, na pomoc odkázaných, jednoducho žijúcich ľudí, ale i zraniteľné skupiny obyvateľstva. Tie naďalej ostali v ďalekom závese.

Zväčšila sa spoločenská a ekonomická priepasť medzi ľuďmi a regiónmi a pre sfunkčnenie oboch svetov je potrebné znova nájsť „kľúč“ vzájomného prepojenia, primeraného prerozdelenia hodnôt a všetkých výstupov. Ďalším zanedbaním potrebného spojenia a vyváženia, existujúce napätie narastie a zvraty podobné Brexitu nás budú ďalej zasahovať. Či sa to niekomu bude páčiť, alebo nie.

Preadministrácia, byrokracia, formálnosť, budú čoraz viac v zreteľnosť kontraste s potrebou priameho a konkrétneho riešenia. Prísne formálno, technokratické poňatie „Bruselu“ a zjednocovacieho procesu dožíva. A Brexit, je toho konkrétnym dôsledkom.

Ako vy osobne vnímate Slovákov, ktorí opustili Slovensko, či už odcestovali krátkodobo za prácou, alebo dlhodobo za lepšou životnou úrovňou v zahraničí?

Mnohí, ktorých osobne poznám ja, odišli zo zúfalstva, väčšina za prácou. Na Slovensku sa žiaľ nemohli uplatniť tak, aby mohli slušne žiť, niektorí nedokázali dokonca ani prežiť. V skoršom období v 90-tych rokoch, na prelome tisícročia boli odchody podmienené viac záujmom spoznávať cudzí svet, ľudí, spôsoby života, tradície a hodnoty, „skúšať šťastie“, snahou dobre zarobiť a popritom učiť sa i cudzie jazyky.

U bývalého predsedu USZZ, pána Furdíka, sme sa stretli na veľvyslanectve v Dubline s názorom, že je rozdiel medzi Slovákmi, ktorí emigrovali do „východných postkomunistických krajín“ a medzi Slovákmi, ktorí „utiekli“ do západných krajín. Stotožňujete sa s týmto názorom?

Neviem na aké rozdiely presne narážate? Čoho sa týkajú? Ja však predpokladám, že pri odchode na „Západ“ väčšinu Slovákov hnali finančné a materiálne dôvody. Motívy odchádzať do krajín bývalého východného bloku súviseli skôr s rodinnými väzbami, spoznávaním príbuznej no i tak inej kultúry, prírody, histórie. Vylúčiť nemožno ani dobrovoľnícke a humanitárne zámery. A z toho podľa mňa pramení i rozlíšenie rozdielov slovenských emigrantov. Bez ohľadu na možné rozdiely, určite viem, že mnohých k Slovensku viaže silné puto a prajú si vrátiť sa. Verím, že spoločným úsilím zlepšovať pomery a životné podmienky doma, im v tomto pomôžeme. Návrat našich rodákov bude silným impulzom pre budúcnosť Slovenska.

Žili ste v zahraničí (nepočítajúc ČR)? Pokiaľ áno, aké sú vaše pocity z toho obdobia?

Žila som mimo územia Slovenska istý čas, a napriek všetkým pekným a pozitívnym zážitkom, skúsenostiam, som sa rozhodla vrátiť sa domov so sústredeným úsilím meniť život k lepšiemu.

Vrátili by ste sa / išli by ste žiť do zahraničia? Pokiaľ áno, kam by ste zamierili najradšej a na ako dlhú dobu?

Rada by som zostala doma, v Podtatranskom regióne. Pre viaceré dôvody – príbuzní, priatelia, tatranský vzduch, príroda. Avšak v zásade sa doma cítim tam, kde ma obklopujú prajní ľudia a kde sa môžem rozvíjať. Môj domov je tam, kde cítim lásku, srdečnosť, pokoj, vnútornú slobodu, rovnováhu a spoluprácu. To sú podmienky nevyhnutné pre moju sebarealizáciu, radosť a šťastie.

Pre rôzne výzvy súčasného života, si viem predstaviť môj dočasný pobyt kdekoľvek, avšak moja vlasť je môj skutočný domov a miesto, kde sa budem vždy rada vracať. Poprad je moja „kolíska“. Cítim sa tu najviac chránená.

Ste v spojení s nejakým spolkom v zahraničí? Ak nie, prečo?

Osobne – sporadicky. Na diaľku – FB je dobrým prostriedkom udržiavania stáleho virtuálneho kontaktu.

Myslíte si, že by sa mal zastaviť odlev mozgov poprípade by sa mali zahraniční Slováci vrátiť?

Podľa mňa jednoznačný postoj a riešenie nemožno paušalizovať a zovšeobecniť na všetkých. Každý má iný dôvod odchodu a prípadného zotrvania v cudzine. Z môjho pohľadu je potrebné v súčinnom pôsobení urobiť všetko preto, aby sa na Slovensko mohli vrátiť tí, ktorí po tom túžia a ktorým naša vlasť veľmi chýba. Na mysli mám Slovákov v cudzine, ktorých k nej viažu výslovne existenčné dôvody. Tým je potrebné pomôcť pri návrate.

Ako by ste vy riešili/riešite tento problém? Ako vy (vaša strana) konkrétnym príkladom podporujete týchto ľudí v ich návrate domov?

Určite je potrebné zlepšiť sociálno-ekonomické podmienky. Zvýšiť príjem a mzdu ľudí za vykonanú prácu. Za vyplácané mzdy si Slováci nemôžu veľa dovoliť. Väčšina sa trápi s pokrytím základných existenčných potrieb, má ledva na šeky. O samoživiteľoch rodín ani nehovorím. K zjednodušeniu dostupnosti potrebných zdrojov je potrebné pripojiť i vyváženie výrazných príjmových rozdielov, pretrvávajúcich vo výrobnej a nevýrobnej sfére, ale i v kontexte regiónov. Všemožné úsilie je potrebné venovať vytváraniu novodobo žiaducich pracovných miest s väzbou na reálny spoločenský a trhový záujem. Poskytovať pomoc každému pri jeho správnom sebauplatnení. A samozrejme ustavične zvyšovať vymožiteľnosť práva a spravodlivosť súdov. Mnohých odídencov z krajiny vyviedli nekonečné súdne procesy, ktoré ich zastavili v domácej zárobkovej činnosti, alebo potlačili základné ľudské a ekonomické práva. Áno aj bezprávie a peniazmi determinovaný prístup k spravodlivosti ich vyhnal z domova.

Už nie som v politike a tak k danému snaženiu môžem v súčasnosti prispieť práve týmto postojom a morálnou podporou, v nej som konzistentná bez ohľadu na čas a moju pozíciu.

Myslíte, že je pre vás i volič žijúci v zahraničí zaujímavý? Alebo zastávate názor, že pokiaľ Slovák odišiel do zahraničia, nemal by mať právo ovplyvňovať, zúčastňovať sa, poprípade rozhodovať o dianí doma?

No, ak ho k opusteniu krajiny viedli vyššie uvedené dôvody, je jeho aktívna voľba o to viac potrebná. Jednoznačne mu hlasovacie právo prislúcha a patrí. Je potrebné ho zohľadniť.

Mal by ovplyvňovať svojim hlasom (aj) komunálne voľby? Prečo?

Rovnako, čo som uviedla vyššie platí i pre ovplyvňovanie komunálneho života. O to viac, ak prejavuje záujem ho svojim hlasom ovplyvňovať. Väčšina Slovákov je v cudzine z nevyhnutnosti, práve v dôsledku nesystémového, nesprávneho riadenia štátu a obce, ktoré nateraz nemôže inak ako svojim hlasom ovplyvniť. Slováci v zahraničí sa pre svoju odvahu a skúsenosť zväčša vyznačujú aspektom aktívneho, uvedomelého a rozhľadeného voliča. Ich neúčasť vo voľbách by bola na škodu.

Prečo si myslíte, že nemôžu Slováci v zahraničí voliť priamo na veľvyslanectvách, alebo iným, napríklad elektronickým spôsobom, ako je tomu v niektorých iných európskych krajinách?

Malo by sa to napraviť . Počet Slovákov v zahraničí svedčí o výraznom potenciálnom vplyve na usmerňovanie budúceho politického a spoločenského vývoja. Ak ich niekto vyraďuje z tejto možnosti, a dlhodobo nemá záujem to napraviť, považujem to za účelové. Považujem to za snahu konzervácie nezdravého, nekritického a preto i čoraz viac zlyhajúceho riadenia.

Čo ste pre to vy (vaša strana) konkrétne urobili?

Kandidovala napríklad na prezidentku. Otvorene som poukazovala na potrebu ich zapojenia do volieb a možnosť návratu.

Kto je tým, podľa vás, najviac znevýhodnený v tejto situácii?

Je to škoda pre všetkých.

Podporili ste/ by ste návrh zákona, ktorý by túto otázku riešil?

Iste.

Čo by ste radi odkázali Slovákom konkrétne žijúcim v UK a Írsku?

Veľa síl a vieru v možnosť zmeny. Pozývam ich k pomoci a spolupráci na zlepšovaní podmienok, ktoré nám v súčasnosti bránia normálne žiť a rozvíjať sa v našej krásnej domovine.