Ale padli tam aj tvrdšie slová a hanebnejšie myšlienky – nielen na adresu nového prezidenta:

Podľa Šimečkovho kolegu Kostolného prezident nepracuje pre celý národ, ale len pre strany Hlas a SMER. Lebo v Bruseli žiadal o ich prijatie naspäť do frakcie socialistov. Akoby neplatilo, že byť členom frakcie výhodné z hľadiska, aby ste mohli vyvíjať určitý vplyv! Tento fakt nám Kostolný akosi „zabudol“ pripomenúť…

A vraj takto Pellegrini oslabuje pozíciu Slovenska v zahraničí. To myslel šéfredaktor Denníka N vážne?

Prítomný na debate bol aj Michal Vašečka; sociológ, ktorý rád pichá do „rurálneho“ prostredia a Marián Leško. Moderovala, ako obvykle, Monika Tódová. Než sa ale pustíme do ďalších postrehov, odpoviem na otázku, ktorá pod článkami tohto typu niekedy padá: Načo sa venovať liberálnej scéne?

Milí priatelia, je to prosté: aj liberálna scéna sa venuje nám. Každému jednému z nás.

Keď totiž osočujú prezidenta alebo rôzne štátne orgány, keď útočia na nezávislé médiá (napr. aj na Hlavné správy), keď presadzujú liberalizmus ako ideologickú skalu, na ktorej má stáť naše Slovensko, zakaždým sa venujú nám, občanom SR – každému jednému z nás.

Vnášajú totiž do verejného priestoru myšlienky, a myšlienky formujú myslenie, čo zas formuje konanie. Práve na podobných debatách typu „Ako zachrániť demokraciu“ sú do hláv ľudí zasadené semienka prozápadného, globalistického, neokoloniálneho, ultra-liberálneho zmýšľania.

Denník N sa svojsky "ospravedlnil"

A tí prívrženci Denníka N, ktorí sa zúčastnia takej debaty, alebo si ju neskôr vypočujú online, budú tieto myšlienky súhlasne, nekriticky šíriť ďalej, a ďalej, a ďalej…

A my sa potom čudujeme, čo sa to s našou vlasťou deje. Veď myšlienkami extrémneho individualizmu s podvolením sa kolektívnemu Západu bez morálnych hodnôt sú prelezené médiá aj univerzity!

Niet divu, keď taký Vašečka by najradšej vytrhal naše korene a nahradil ich zahraničným spoločenským modelom – ako sám hovorí, Slovensko „vykazuje znaky modernej spoločnosti“, ale „niekde v podhubí“ je niečo, čo „prichádza z hlbokej minulosti“…

Pozrite, zašlo to tak ďaleko, že mám dokonca známu, učiteľku na strednej škole, ktorá je so svojou názorovou konzervatívnou inakosťou sama – a tak sa mi priznala, že je počas diskusií o veciach verejných radšej ticho. A to ani nežije v Bratislave, len v okresnom mestečku.

Je toto normálne v údajne demokratickej spoločnosti, podporujúcej pluralitu názorov?

Práve preto je dôležité, aby sme upozorňovali na tento neduh. Liberálni extrémisti sa cítia na koni v mylnej domnienke, že konajú spásonosnú činnosť, že „zachraňujú“ demokraciu. Ako zachraňujú? Tak, že útočia na všetko, čo nie je v súlade s ich ideálmi typu Havel alebo Čaputová…

Vyrobili si vlastné ikony, modly, vlastných bôžikov. Ich náboženstvo je vágne spojenie „sloboda a demokracia“. Darmo sa pán Leško dušuje, že publikum, ktoré si ho prišlo vypočuť, si po relácii spraví „vlastný názor“!

Naopak, publikum chodí na Leškovcov práve preto, že majú totožný názor – len ho chce mať potvrdený a podaný s vtipom, aký je tejto zostave vlastný (to priznávam bez mučenia, niekedy sa tiež pousmejem nad jedným či druhým bonmotom – títo ľudia dokážu byť vtipní.).

Zoberte si teraz – pre porovnanie – prehľad článkov na Facebooku SME zo dňa 21.6.: Šimkovičová klame, Ako Lotos donášal, Rusko je čierna diera na peniaze, Ako sme zrušili pandémiu…

Ale najdrsnejší je tento perex: „Keď sme sa dohodli na úspornom používaní slova debil, Kotlár povie, že pandémia nebola.“

Nepriamo tu hovoria, že Kotlár by mal byť za svoj výrok označený za debila!

Čo toto je?! Aký symbolický pohyb k zmieru? Všimnite si v kontraste k tomu, ako sa od atentátu správa Robert Kaliňák: Ospravedlnil sa médiám, rozpráva miernym tónom, váži každé slovo. Iste, ostáva k určitým javom kritický, ale vo vecnej rovine, bez emocionálneho vkladu. Na výjazdovom rokovaní vlády v Rimavskej Sobote dokonca pozval novinárov, aby sa s ním prešli po meste…

"Denník N potvrdil, že proti nám vedie totálnu vojnu: Už stačilo!" Odkazuje Blaha

Vsuvku o Kotlárovi som použil preto, že na besede Denníka N sa Šimečka vyjadril na obranu označenia človeka za debila (v súvislosti s označením Erika Kaliňáka a spol. za „idiotov“ vo vysielaní Denníka N)  – avšak veľmi svojským spôsobom…

Posúďte sami z jeho slov: „Debila je človeka ľúto, že je hlúpy… Dedinský idiot je postavička, ktorá bola vždy skôr obľúbená v rurálnom prostredí…“

Publikum tlieska, publikum sa smeje.

Priatelia, považujem priam za povinnosť upozorňovať na tieto pseudonovinárske, štvavé prešľapy. Demaskovať ich elitársku pózu. Človek vzdelaný, vychovaný, a morálne niekde ukotvený predsa môže kohokoľvek z verejného priestoru kritizovať aj na úrovni, bez rafinovaného urážania či zhadzovania.

Napríklad na pánovi Šimečkovi st. si môžete všimnúť, ako neraz iba háda, svoje závery nestavia na analýze vychádzajúcej z určitých hypotéz, ale akoby ich len akosi ťahal zo vzduchu. Dokonca aj autorov, ktorých cituje, akoby nevyberal podľa náležitosti k traktovanej téme, ale podľa toho, čo práve prečítal…

No a svoje názory podáva spôsobom značne povýšeným až arogantným.

Neznáša, aj so svojimi kolegami, všetko koaličné, konzervatívne a vlastenecké? V poriadku, majú na to demokratické právo, nikto im ho neberie.

Ale dokázať vyjadriť svoj nesúhlas s politikmi na úrovni, bez invektív, to si vyžaduje iný stupeň morálneho vývoja…

Hovorí sa tomu aj slušnosť.