Tento pakt vznikol takým spôsobom a v tom duchu, akým vznikajú aj rozhodnutia a dohody Európskej únie. Tento spôsob, ktorý je maximálne nedemokratický a absolútne ignorujúci právo a slobodu, ba dokonca zosmiešňujúci vôľu občanov EÚ, je založený na postupe, ktorý nám ozrejmil šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

Na otázku ako funguje Únia zrejme pod záchvatom ischiasových bolestí nechtiac pravdivo odpovedal:

„My si niečo rozhodneme, potom to postavíme do priestoru a nejaký čas počkáme. Keď nenastane veľa kriku a nedôjde k žiadnym povstaniam, nakoľko väčšina ani nerozumie čo bolo rozhodnuté, tak pokračujeme ďalej – krok za krokom, až pokiaľ nie je cesty späť„.

Toto je metodika, ktorá nachádza uplatnenie aj v presadzovaní tzv. migračnej dohody. Malý rozdiel tu ale predsa len je. V súvislosti s blížiacou sa realizáciou tohto paktu začína k tým Junckerom spomínaným povstaniam voči podpísaniu Marakéšskej dohody prichádzať. K tomu neskôr.

Úlohou migračného paktu je regulácia resp. diktát, ako majú krajiny sveta zaobchádzať s prisťahovalcami. Základný imperatív z týchto predpisov je: „Migrácia bola vždy súčasťou ľudskej histórie, je vždy dobrá a prispieva k blahobytu, rozvoju a k inováciám v krajinách, ktoré sú cieľom migrácie“. Kto by teraz na tomto mieste očakával zdôvodnenie takéhoto, zo vzduchu chyteného tvrdenia, ten sa veru nedočká, nakoľko jednoducho neexistuje. Práve opačne. No a je postačujúce sa len pozrieť do našej európskej histórie, aby sme videli, aké „pozitíva“ a „inovácie“ nám tie viac násobné „imigrácie“ priniesli. Milióny tých Európanov, ktorí vo vojnových konfliktoch s „imigrantmi“ stratili ich život, boli zrejme iného názoru.

Ďalším základným kameňom svetového imigračného paktu Spojených národov je definícia migrácie ako ľudské právo a jej bezhraničné spustenie a riadenie ako cieľ.

Tak tiež je potrebné si uvedomiť fakt, že tento pakt rieši len otázku imigrácie. Nerieši otázku utečencov, ktorí sú už chránení azylovým právom. Fakticky je to popri naďalej trvajúcej vlne azylantov a tých, čo sa za nich vydávajú, spustenie ďalšej imigračnej vlny a to pod právnou ochranou OSN.

Zástancovia tohto paktu nám neustále tvrdia, že údajne celý pakt nie je právne záväzný, neobmedzuje suverenitu štátov a jeho podpísanie neudeľuje štátom žiadne povinnosti.  No zo skúseností už vieme, že keď nám určití politici a ich vazalské médiá niečo tvrdia, tak sú pravda a skutočnosti niekde inde. A skutočne. V pakte sa zdôrazňuje jeho základ na tých povinnostiach, na ktorých sa o utečencoch a migrantoch dohodli členské štáty v ich vyhlásení v New Yorku.

Slovné spojenie „povinnosť voči migrantom“, ktorých počet sa odhaduje na 250 miliónov, sa nachádza v celom texte až úžasných 87 krát. V týchto ako že nezáväzných povinnostiach dostávajú štáty mimo iného „odporúčania“ ako napr. sprístupniť imigrantom bezplatne ich zdravotné systémy, otvoriť im ich sociálne siete a zariadenia pre vstup do systému, do ktorého nikdy neprispievali a absolútna väčšina ani nikdy prispievať nebude, udeliť imigrantom právo prisťahovania sa ich rodinným príslušníkom, vystaviť im papiere v prípade, že žiadne nemajú a v neposlednom rade kvázi zákaz vracať a internovať imigrantov a to aj pred ich kriminálnym pozadím. Internovanie je len Ultima racio a v tom prípade musia štáty zabezpečiť dotyčným bezplatné právne poradenstvo a právnu ochranu.

Od domáceho obyvateľstva sa požaduje rešpekt pred kultúrou, návykmi a tradíciami prisťahovalcov. No opačne to už platiť nemusí.  A prečo majú mať štáty povinnosť pravidelne písomne raportovať o ich imigrantskej politike, keď je celý pakt nezáväzný? Dá sa očakávať, že keď štáty určitú skupinu imigrantov nebudú chcieť prijať, tak im to tzv. nezávislé NGO vyhodia na oči ako rasizmus a porušenie paktu. A na kontrolu plnenia bude zriadená kontrolná inštitúcia, ktorá bude riešiť priestupky proti „nezáväznému“ paktu.

Samozrejme, že sa v tom predpise OSN hovorí nie len o povinnostiach, ale aj o právach. Problém sa ale nachádza v rozdelení práv a povinností medzi tých dvoch zúčastnených. Zakiaľ sa všetky práva nachádzajú výlučne na strane prisťahovalcov, tak ta druhá strana povinností je výlučne na pleciach štátov, teda nás pôvodných občanov Európy.

Oponentov tohto globálneho projektu našej likvidácie stavajú do pozície klamárov, zavádzačov a demagógov. A ako uviedol v jeho komentári šéf televízie RTL West Jörg Zajonc:

„Spochybňujúcim je povedané, že sa jedná len o vyjadrený zámer, právne nezáväzný. Formálne to síce zodpovedá, fakticky je to ale záväzné. Politicky a morálne. A to môže ovplyvniť právnu účinnosť. Každý sa môže odvolať na tento pakt a ísť pred súd. Ktorý sudca si dovolí rozhodnúť proti tomuto paktu? Veď ten pochádza od OSN. Okrem toho sa v pakte síce prízvukuje zosúladenie národného práva, no zároveň sa požaduje prispôsobenie tohto práva požiadavkám OSN “.

Na naplnenie cieľov paktu potrebujú jeho protagonisti podporu médií ako usmerňujúceho a výchovného prostriedku. V realite to znamená, že už aj tak existujúca tvrdá cenzúra médií a manipulácia mienkotvorby ešte pritvrdí.

A opätovne citujem už citovaného Jörga Zajonca:

„A potom je tu ešte tá vec s informáciami. Mal byť vedený zjavne na fakty orientovaný diskurz.

Ja sa ale pýtam: Ako? Keď je výsledok známy už vopred.

Vnímanie by malo byť realistickejšie, humánnejšie a konštruktívnejšie. Média by mali byť zapojené do riadenia migrácie. To tam stojí doslovne. A kto nespolupracuje tomu by mala byť odobraná finančná podpora. Aj to tam stojí (v pakte, poznámka autora). Jedno tam ale nestojí. Keď je tá migrácia tak dobrá, prečo potom potrebujeme riadené informácie a prečo nejaký pakt vôbec.“

No záverom sa ešte pozrime na tie Junckersové povstania. V tomto prípade a v tomto  bode sa Junckers a OSN očividne prerátal. Čoraz viac štátov vo svete a aj u nás v Európe si uvedomujú nespočetné riziká a nebezpečenstvá tohto gigantického deštruktívneho paktu globálnej migrácie a rozhodli sa ich postoj k tomuto projektu prehodnotiť a začať konať v prospech vlastného obyvateľstva a ich ochrany.

Od globálneho paktu už odstúpili USA, Austrália, Maďarsko, Rakúsko a Chorvátsko. Takýto krok už avizujú aj Poliaci, Česi a Dáni. Nespokojnosť hlásia aj Holanďania a Taliani. Diskusia začala dokonca už aj v politicky mŕtvom Berlíne.

No a čo u nás okrem hrobového ticha médií a kaviarenských slniečkárov?

Naše ministerstvo zahraničia pod vedením nášho fanúšika OSN ide proti zdravému rozumu, proti národu a jeho záujmu a už má dávno pripravené pero na podpis tohto diktátorského paktu.

Návšteva hrobára štátov Macrona (ako ho nazval jeden francúzsky denník) na Slovensku bola očividne úspešná. Bruselu sa podarilo prostredníctvom Slovenska vraziť klin do V 4-ky a rozbiť jej súdržnosť.  Určite sa nám to jedného dňa vráti ako bumerang. A to už vôbec nechcem rozmýšľať o dopadoch takejto imigrantskej politiky na našu vlasť a národ.

Vilibald Kičin