Washington 27. októbra 2016 (HSP/sputnik/Foto:TASR/AP-Petros Karadjias)
Zúčastňujeme sa pohrebu západného mainstreamu. Rusofobné útoky sú teraz natoľko hlúpe, že vyvolávajú opačný efekt. Namiesto nenávisti vyvolávajú zvedavosť. Miesto opovrhnutia – nadšenie
Keďže je to všetko založené väčšinou na pokusoch diskreditácie osobnosti Vladimira Putina, výsledok je taký, že rast popularity ruského prezidenta sa stáva strašnou porážkou a vlastnej deštrukcie západnej žurnalistiky. Západné centrá sledovania zmien verejnej mienky registrujú príznaky veľkej nespokojnosti a znepokojenie. Neviditeľné vojská tisícou západných propagandistov zrejme nie sú schopné ďalej vyrábať dostatočné množstvo jedov, aby otrávili európsku verejnú mienku.
Vyzerá to, že informácie, ktoré prichádzajú z “nepriateľskej strany”, vyvolávajú čoraz viac dôvery. Nehľadiac na to, že Putina otvorene nazývajú vrahom (tu je zoznam jeho obetí: Politkovská, Litvinenko, Nemcov, obete katastrofy malajzijského Boeingu, bombardovanie Aleppa atď. ), skorumpovaným úradníkom (za jeho údajné účty v offshorových bankách); agresívnym expanzívnym človekom (za “okupáciu” Ukrajiny a “anexiu” Krymu), potenciálnym agresorom (za jeho plány podriadiť si pobaltské republiky), ukazuje sa, že západní čitatelia a televízni diváci, európski ľudia z ulice, sú ním skôr nadšení než aby cítili nepriazeň.
Napríklad stále väčšiemu počtu ľudí je stále jasnejšie, že Rusko sa stalo rozhodujúcim faktorom v porážke takzvaného Islamského štátu v Iraku a v Sýrii. To znamená, že Rusko pomohlo Európe v boji proti medzinárodnému terorizmu. To znamená, že Putin je priateľ, a nie nepriateľ. Putinovi vrahovia “na objednávku” zostali aj naďalej v myšlienkach čitateľov / divákov, ale pre mnohých z nich (a ich počet rastie) sa stali výmyslom médií, nepotvrdeným žiadnymi dôkazmi, ktorý môže ťažko zodpovedať realite.
Rozprávka o stálej agresii Ruska v Pobaltí a v Poľsku ovplyvňuje čiastočne iba obyvateľov tých krajín, ale je smiešna pre milióny Európanov. Protiruské sankcie v Európe nechce nikto a mnohí si nedokážu vysvetliť, prečo európski vládni predstavitelia prijali toto rozhodnutie v rozpore s vlastnými ekonomickými záujmami. Skrátka, fakty vyvracajú predsudky. A tak nezostáva nič iné, než zvýšiť dávku propagandy, až do stihomanu Joe Bidena, amerického viceprezidenta, ktorý v televízii obvinil Rusko dokonca aj z toho, že chce a môže “podstatne zasahovať” do výsledkov prezidentských volieb. To už je gól do vlastnej bránky, ukazujúce, že Amerika sa stala obeťou technologickej agresie zo strany Ruska. Dôveryhodnosť tohto obvinenia sa blíži nule (tým skôr, že všetci vedia, že obvinenia pochádzajú z krajiny, ktorá vymyslela “farebné revolúcie” v desiatkach krajín).
Všetky sociálne siete sú americké, všetky pracujú v prospech Západu, ale teraz aj ony rozširujú rôznorodé informácie. Existuje RT. Existujú ešte v Európe nezávislé mozgy. Takže v skutočnosti skončila situácia informačno-komunikačného monopolu. A mainstream spúšťa nový druh útoku: “blokovať propagandu” Kremľa, s tým, že naša propaganda nepracuje náležitým spôsobom. Preto je potrebné v prvom rade zosilniť tézu, podľa ktorej všetko, čo pochádza “z tej strany”, je propagandou.
Bod číslo 2: zakázať činnosť nepriateľských kanálom tým, že im budeme vytvárať technické, politické, administratívne, právne a policajné problémy: zadržiavať nepriateľských novinárov (alebo ich dokonca zabíjať, ako sa to stalo na Ukrajine); rušiť bankové účty RT vo Veľkej Británii; prerušovať rozhlasové a televízne vysielanie tam, kde sa vo vysielaní objavuje kremeľské kacírstva.
Zúčastňujeme sa zavádzania cenzúry na Západe, ktorý bol hrdý na svoju slobodu slova a pluralizmu. Strany si vymenili miesto. Konkurencia myšlienok, aj keď veľmi tvrdá, ale potrebná na to, aby sme chápali rozdiely, bola nahradená zákazom. Na Západe začína platiť orwellovské “Ministerstvo pravdy” a ak niekto nie je jeho súčasťou, musí byť zastavený, zničený, odstránený. A to je ten pohreb, ktorý vidíme a ktorého sa zúčastňujeme. Pohreb zásad, ktoré robili Západ silným a ktoré on teraz považuje za zastarané.