Ako to vníma šéf policajného tímu, ktorý ho napokon dostal za mreže? Môže človek ako Černák prejsť procesom nápravy a mal by byť podmienečne prepustený na slobodu?

Nielen o divokom období 90-tych rokov na Slovensku, ale aj o súčasnej situácii v Policajnom zbore aj na politickej scéne, sme sa rozprávali s generálom v. v. a poslancom NR SR, Ing. Ivanom Ševčíkom.

V ostatných mesiacoch sa na Slovensku o istý rozruch postarali dva filmy o mafiánskom bossovi Mikulášovi Černákovi. Vy to dosť kritizujete. Prečo?

Nerozumiem tomu, prečo sa za účasti a podpory štátu natočili dva filmy, ktoré viac-menej glorifikujú túto osobu, ako keby chceli ospravedlniť jej konanie. Mnoho ľudí hovorí o tom, že je to ako keby načasované na obdobie, keď sa má rozhodovať o jeho podmienečnom prepustení.

Že naozaj existuje nejaký scenár je cítiť aj z toho, že keď som na adresu Černáka mal nejaké vyjadrenia, od jeho advokátov som dostal výzvu, aby som sa takého konania zdržal. Lebo budú nejaké žaloby, trestné oznámenia…

Priznám sa, veľmi sa tým nezaoberám, informoval ma o tom môj asistent, ktorý to našiel v poslaneckej emailovej schránke.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete vypočuť:

Kedy bude Černák žiadať o prepustenie na slobodu?

V prípade trestu odňatia slobody na doživotie môže, podľa zákona, o podmienečné prepustenie na slobodu požiadať po 25 rokoch výkonu trestu. Teraz je to už nejakých 27 rokov, čo je za mrežami. O prepustenie už teda požiadať mohol, ale ako hovorím, je to pravdepodobne zosúladené s tými filmami.

Objavili sa novinové články o tom, že má priateľku, s ktorou chce žiť, že majú kde bývať… Podľa vás je teda zámerne vykresľovaný tak, aby bola žiadosť o podmienečné prepustenie úspešná?

Tá medializácia trvá už dlhší čas, nafotili dom, kde bude žiť, kde budú bývať. Ako keby súdu podsúvali info o tom, že sa má kam vrátiť, že má nejaké rodinné zázemie. Takže akoby to naozaj bolo nejakým spôsobom koordinované.

Viete odhadnúť, koľko životov má Černák na svedomí? Za koľko vrážd bol odsúdený?

Presné číslo nepoznám, sú to v podstate dohady. A takisto operatívne informácie a k tomu sa vyjadrovať nemôžem.

Ja osobne som ho stíhal za 5 skutkov a 6 obetí. Za tieto skutky bol odsúdený na doživotie.

Keď bol tento spis ukončený, tak sa nejaké veci ešte dorábali a tie čísla narástli. Neviem presne o koľko, ale potom tam už boli aj dohody o vine a treste. Iný trest, ako už má, mu ale aj tak nemohli uložiť.

Černáka stíhali aj za ekonomické trestné činy.

To bola tá prvá vec, za ktorú sedel, dostal tuším nejakých 10 alebo 11 rokov. Málokto vie, že aj za týmto prvým trestným stíhaním som bol ja. Prišiel za mnou generál Lučanský aj s kolegom a požiadali ma, aby som do toho išiel, pretože nevedeli nájsť vyšetrovateľa, ktorý by na to mal dosť odvahy.

Súhlasil som a spoločne sme napokon stáli za tým prvým trestným stíhaním, bola to kauza paneláreň Púchov. Pripravili sme akciu, na ktorú sme zohnali ľudí v Žilinskom a Bansko-Bystrickom kraji. Práve odtiaľ ale, žiaľ, unikli informácie a všetci hlavní aktéri z tej skupiny nám ušli, poschovávali sa. Ale keďže do akcie bolo nasadených tuším viac, ako 250 policajtov, nakoniec sa to viac-menej úspešne dokončilo.

Naznačili ste, že dokonca aj mnohí policajti sa báli vyšetrovať Černákove zločiny. Bolo to naozaj až tak divoké?

Áno, bolo to až také. Raz sa stalo – ja som vtedy riadil skupinu v Žiline a kolega v Banskej Bystrici – bolo to niekedy o tretej alebo štvrtej nad ránom, prišli policajti, ktorí boli privelení do akcie. A keď sa priamo na mieste dozvedeli, čo sa vlastne ide robiť, niektorí odtiaľ chceli ujsť. Povedali, že to sú mafiáni a že sa boja, že by ich mohli zabiť.

27 rokov je naozaj dlho. Myslíte si, že človek ako Černák, sa za taký čas môže napraviť a vedel by sa začleniť do normálnej spoločnosti?

Viete, treba povedať, ako funguje väzenský systém. Tí, ktorí sú odsúdení na doživotie, sú vo väzení len odložení. To znamená, že 23 hodín denne trávia na cele a hodinu denne majú zo zákona na vychádzku. Na základe toho sa dá iba ťažko dospieť k záveru, že takýto človek sa nejakým spôsobom môže polepšiť. Tie skutky, ktoré spáchal, sú v ňom.

Ale dá sa polemizovať nad inou vecou. Vo výkone trestu odňatia slobody na doživotie je viac, ako 70 odsúdených. Prečo práve Černák, ktorý má podľa všetkého na svedomí asi najviac obetí? Prečo sa nezamyslieť nad niekým – teraz si len vymyslím – nad nejakým odsúdeným, ktorý spáchal napríklad skutok v afekte? Prišiel domov, našiel manželku s milencom v posteli, tak ich zastrelil… To je úplne iná pohnútka, aké boli napríklad u Mikuláša Černáka.

Prečo neprepustiť takéhoto človeka, prečo sa „slniečka“ nezamerali na takúto osobu, ktorá má šancu sa nejakým spôsobom polepšiť, resocializovať. Je tu istý predpoklad, že takýto človek ďalší trestný skutok nespácha.

Neviem, prečo chcú práve Černáka dostať von, aké sú k tomu pohnútky. Aj vzhľadom k tomu, akým spôsobom tie vraždy spáchal. Pri rekonštukciách, kde sa robili aj videozáznamy, boli všetci prítomní policajti do toho deja vtiahnutí a sami sme s prekvapením vnímali, s akou ľahkosťou páchal tieto trestné činy.

V konečnom dôsledku bude na rozhodnutí súdu, či ho podmienečne prepustia. Ale ja jednoznačne tvrdím, že takáto osoba do spoločnosti nepatrí.

Počas vyšetrovania ste s Černákom strávili nejaký čas. Oľutoval tie skutky, prejavil nejaké emócie?

U neho neboli žiadne emócie. Povedal by som, že sa správal účelovo slušne. Počas vykonávania procesných úkonov mnohé z nich odmietol, to znamená, že keď som ho napríklad priviezol na rekonštrukciu, tak povedal, že sa nechce zúčastniť, ale chcel byť prítomný. A spolu s advokátom všetko sledovali. Ku mne bol vždy slušný, ale čo sa mu odohrávalo v hlave, tak to netuším…

Už dávnejšie som zachytil komentáre, že Černák sa bude snažiť dostať von, pretože žije len pre jednu vec – pomstu. Vybaviť si účty s tými, ktorí ho – z jeho pohľadu – podrazili.

Všetko je možné. Nikto nevidí do hlavy takéhoto človeka, akú má psychiku, akú má empatiu. Aj keď v jeho prípade vieme, že tá empatia je veľmi nízka. Je teda ťažké sa k tomu vyjadriť, ale mnoho takýchto ľudí, jemu podobných, to tak môže brať. A chcú sa pomstiť tým, ktorí proti nim vypovedali.

Dúfam, že nie tým, ktorí viedli vyšetrovanie. My sme pracovali objektívne, nestranne a seriózne. Každú výpoveď sme verifikovali tak, aby bola podložená ďalšími dôkazmi. Aj pre prípad, že by sa svedok stratil alebo by chcel neskôr meniť výpoveď.

Musím povedať, že to bola pre všetkých, či už operatívcov alebo vyšetrovateľov, veľká profesionálna výzva a myslím, že sme to dotiahli do úspešného konca. Černák bol zákonne odsúdený, nebolo tam zistené žiadne porušenie zákona, žiadne nezákonné postupy.

Zaujímavé je, čo nasledovalo potom. Poďakovali vám za odvedenú prácu a z policajného zboru ste boli v podstate „odídení“.

Áno. Keď som v tomto špecializovanom tíme skončil, dostal som ponuku robiť riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Ale potom, ako v roku 2010 nastúpila tá nešťastná vláda a tandem Lipšic – Spišiak, tak nás „ukončili“ všetkých.

Všetci sme sa dostali na také pozície, že by nám bolo ľahšie vyžiť z výsluhového dôchodku, ako z platu, ktorý sme dostávali ako policajti. Napríklad generál Gašpar sa z riaditeľa Úradu boja proti korupcii stal nejakým referentom na okrese v štvrtej platovej triede. Takže došlo aj k istej dehonestácii našej práce.

Ja som skončil na okrese na pozícii vyšetrovateľa. Dostal som platovú triedu „HB“, to znamená holý a bosý. Nesmel som dostať nič, ani osobný príplatok. Človek vtedy všetko zváži, lebo žije iba z jedného platu. A všetci sme sa teda potom rozhodli odísť do zálohy.

Neskôr ste sa do radov polície vrátili, ale napokon ste, po vyše 30 rokoch, definitívne odišli a skočili do politických vôd, momentálne ste poslancom NR SR.

Keď človek sleduje vývoj v spoločnosti a vidí, ako sa sem začína tlačiť progresivizmus a liberalizmus, povie si, že sa musí vrhnúť do ďalšieho boja.

Rudo Huliak jednoducho prišiel ku mne domov a draftoval ma. Povedal mi o Národnej koalícii, o jej programe. Otvorene priznám, že sa mi to páčilo, ako aj nadšenie tých ľudí, ktorí tam boli a povedal som áno, idem do toho. A dopadlo to tak, ako to dopadlo.

Vy ste jedným z trojice poslancov, ktorí svojho času opustili poslanecký klub SNS. Všetci vieme, ako to pokračovalo, až po vymenovanie Rudolfa Huliaka za ministra športu a cestovného ruchu. Mnohí to kritizovali, pretože pán Huliak s tými oblasťami nemá žiadne skúsenosti. Bude podľa vás dobrým ministrom?

Položme si otázku, ktorý minister je pravým človekom na svojom mieste? Nechcem sa nijak dotknúť pána Keketyho, ale on tiež nemal so športom nič spoločné. Je to politická funkcia.

Sami môžete vidieť, akými ľuďmi sa Rudo Huliak obklopil. Sú tam známi športovci, tréneri, ktorí budú určite pomáhať. A aj on sám sa do toho „zažral“. Chodí na stretnutia, nikomu sa nevyhýba. Myslím si, že bude dobrým ministrom, pretože mu na tom záleží a bude sa tomu venovať celým srdcom.

Národná koalícia ešte pred vymenovaním pána Huliaka deklarovala, že bude podporovať súčasnú vládu.

Od samého začiatku, ako sme odišli z klubu SNS, hovoríme, že podporujeme vládu Roberta Fica. V súčasnej dobe je to pre Slovensko jediná alternatíva.

Ako konkrétne prebiehali niektoré úkony pri vyšetrovaní zločinov Mikuláša Černáka a ako by jeho skutky boli klasifikované dnes? Boli pri vyšetrovaní nejaké prieťahy? Aký je očami bývalého vyšetrovateľa súčasný stav v polícii a v čom vidí najväčšie nedostatky? Oveľa viac sa dozviete vo videorozhovore s generálom v. v. a poslancom NR SR, Ing. Ivanom Ševčíkom.