Existujú dôkazy, že čiastočne za to môže súčasná politická nestabilita vo Francúzsku, ale pre britskú vládu to bude tvrdá rana v jej snahe riešiť tento problém. Medzitým nebezpečne preplnené nafukovacie člny naďalej takmer každý deň opúšťajú pobrežie neďaleko prístavu Dunkerque.

Zatiaľ čo Martin Hewitt, zodpovedný za bezpečnosť hraníc vo Veľkej Británii, už vyjadril „frustráciu“ z francúzskych prieťahov, BBC teraz z viacerých zdrojov vo Francúzsku zistila, že sľuby o novej „námornej doktríne“, podľa ktorej by sa hliadkové člny pokúšali zachytiť nafukovacie člny a odtiahli by ich späť na breh, sú prázdne sľuby.

Bývalý minister vnútra Bruno Retailleau bol široko uznávaný, najmä vo Veľkej Británii, za presadzovanie agresívnejšieho prístupu v Lamanšskom prielive. To vyvrcholilo v júli minulého roka samitom medzi francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a britským premiérom Keirom Starmerom.

Pozornosť sa vtedy sústredila na plány zadržať takzvané „taxi člny“, ktoré pašeráci v súčasnosti používajú na plavbu v blízkosti pobrežia, kde zbierajú pasažierov, ktorí už stoja vo vode. Francúzska polícia zriedka zasahuje proti preplneným taxi člnom, pretože to považuje za príliš veľké riziko pre policajtov aj civilistov.

Niekoľko dní pred samitom sme však boli svedkami toho, ako francúzska polícia vošla do mora južne od Boulogne, aby rozrezala boky taxi člna, ktorý uviazol vo vlnách a unášali ho blízko k brehu. V Londýne reagoval hovorca premiéra okamžite na naše zábery a označil ich za „naozaj významný moment“ a dôkaz, že Francúzi už začínajú prijímať prísnejšie opatrenia na zastavenie malých lodí na pobreží a potenciálne aj na mori.

Krátko nato dobre informovaný zdroj z francúzskeho Ministerstva vnútra povedal pre BBC, že zmeny v politike sú na spadnutie. „Po revízii doktríny začneme v najbližších dňoch s intervenciami na mori,“ uviedol zdroj. Odvtedy však Retailleau prišiel o miesto ministra, v rámci najnovšej z viacerých chaotických reorganizácií a francúzska vláda, ktorá je rozptýlená, sa zdá byť zameraná na iné krízy.

„Je možné, že (nové opatrenia na mori) sa nikdy neuskutočnia,“ povedal Peter Walsh, ktorý sa touto problematikou zaoberá v Oxfordskom observatóriu migrácie. Medzitým lode s migrantmi naďalej opúšťajú Francúzsko, a to nielen z pláží.

Námorný expert, ktorý požiadal, aby sa neuvádzalo jeho meno vzhľadom na jeho úzke väzby so štátom, povedal, že Canal de L’Aa je dostatočne plytký na to, aby bezpečnostné sily mohli zasiahnuť bez vážneho ohrozenia ľudských životov. Iné kanály a rieky v tejto oblasti boli niekedy blokované lanami alebo reťazami, ale tieto opatrenia sa často ukázali ako neúčinné proti vysoko prispôsobivým pašeráckym gangom.

Hoci francúzska politika zjavne zohrala úlohu v marení pokusov britskej vlády spomaliť počet prechodov malými loďami, kľúčové sa ukazujú aj právne a morálne otázky. Hlavnou prekážkou, ktorú uvádza viacero zdrojov, je strach, že zastavenie nafukovacích člnov na mori by takmer nevyhnutne viedlo k väčšiemu počtu úmrtí a stíhaniu zúčastnených bezpečnostných síl.

Dokonca aj menej ambiciózny nápad, o ktorom hovorili britské úrady, aby francúzska polícia mala väčšiu právnu voľnosť zasahovať z pláží a vstupovať hlbšie do vody, aby zastavila lode, bol zamietnutý. Ak sa o ňom vôbec niekedy skutočne uvažovalo.

Súčasné pravidlá umožňujú francúzskej polícii a hasičom zasahovať v plytkej vode len na záchranu ľudí, ktorí sa zdajú byť v bezprostrednom nebezpečenstve. To sme jasne videli na pláži Ecault neďaleko Boulogne začiatkom júla. Hovorca policajného zväzu Jean-Pierre Cloez povedal, že plány ministra vnútra, ktoré boli predložené začiatkom tohto roka, sú teraz „pozastavené“. Cloez a ďalší tiež spomenuli pretrvávajúci nedostatok vybavenia, výcviku a personálu.

To však neznamená, že Francúzsko sa vzdáva svojho záväzku hliadkovať na svojich plážach alebo zadržiavať pašerákov a ich lode na pevnine. Operácia je rozsiahla, sofistikovaná a rozprestiera sa na viac ako 150 km pobrežia. Spojené kráľovstvo hradí značnú časť nákladov na túto činnosť v súlade s podmienkami Sandhurstskej zmluvy, o ktorej obnovení na budúci rok sa v súčasnosti opäť rokuje.

Medzitým dobrovoľní záchranári pracujúci pozdĺž severného pobrežia Francúzska naďalej vyťahujú z vody ľudí, a niekedy aj telá. Niektorí dobrovoľníci vyjadrili frustráciu z toho, že námorné orgány ich opakovane žiadajú, aby sprevádzali nafukovacie člny do britských vôd, čo je proces, ktorý môže trvať mnoho hodín.

Zdôraznili však aj jedinečné výzvy, ktorým čelí každý, kto sa snaží zasiahnuť v Lamanšskom prielive. „Aj keď sa to môže zdať divné, ak nepožiadajú o pomoc, nemôžete ich nútiť, aby ju prijali,“ hovorí Gérard Barron, vedúci dobrovoľníkov námornej záchrannej služby v Boulogne. Po 45 rokoch skúseností so záchrannými akciami Barron priznáva, že je do istej miery rozčúlený súčasným zlyhaním Francúzska v boji proti pašerákom.

Ak by sa dodržiavali existujúce pravidlá zakazujúce vyplávať na more v krehkých, nelicencovaných a preplnených člnoch, Barron si myslí, že by sa zachránilo mnoho životov.

Prečítajte si tiež:

• Riaditeľka Louvru sa po krádeži šperkov podrobí výsluchu. Prokuratúra odhalila zlyhania
• Pýcha a pád Emmanuela Macrona: Od európskeho lídra k čiernej ovci Bruselu