Fínsky minister obrany Antti Häkkänen tvrdí, že Európa vedie preteky s časom, aby zlepšila svoje obranné schopnosti a vybudovala takzvanú dronovú stenu, ktorá by zabránila rastúcemu počtu narušení, ktoré pravdepodobne pochádzajú z Ruska.

„Keď im dochádzali rakety, začali vyrábať veľké množstvo dronov, čo zmenilo obraz hrozby,“ povedal Häkkänen. Uviedol, že Európa čelí viacerým problémom v dôsledku nedávnej vlny narušení vzdušného priestoru Ruskom, pri ktorých drony vstúpili do krajín ako Poľsko a Dánsko.

Häkkänen poukázal na obrovské náklady spojené s ich zneškodňovaním a na nebezpečenstvo, ktoré predstavujú pre obyvateľstvo, ak sú zostrelené v civilných oblastiach. „Každý stojí pred výzvou, ako efektívne a bez väčších vedľajších škôd čeliť hrozbám, ktoré predstavujú drony, najmä ak sa to deje v blízkosti letiska,“ vysvetlil. „Je nesmierne náročné zneškodniť dron v civilnej oblasti bez vedľajších škôd, aj keď sa využíva plná sila armády so všetkými prostriedkami totálnej vojny,“ povedal.

Häkkänen uviedol, že Rusko bude vždy zneužívať slabosť, najmä ak Európa a Západ budú „nejednotné a nepripravené“. „Vieme, že Rusko vždy v priebehu histórie konalo agresívne, keď videlo príležitosť,“ povedal. „Ak sa domnievajú, že Západ je trochu slabý a politicky trochu zmätený, možno nie je v dobrej kondícii, pokiaľ ide o obranu, a myslia si, že majú príležitosť získať opäť viac územia,“ potom tak urobia, zdôraznil.

„To si mysleli v rokoch 2014 a 2022,“ povedal. Rok 2014 sa týka nezákonnej anexie Krymského polostrova Ruskom, zatiaľ čo rok 2022 je rokom, kedy Rusko začalo rozsiahlu inváziu do krajiny, vojnu, ktorá trvá dodnes. „Aby sme sa tejto hrozbe vyhli, Európania musia urýchliť investície. Skutočné investície. Musia k tomu pristupovať s pocitom naliehavosti,“ poradil.

Čo je dronová stena?

Dronová stena, podporovaná Európskou komisiou, má za cieľ kombinovať detekčné a útočné systémy, ktoré by sa rozprestierali pozdĺž hraníc najmenej 10 krajín, vrátane Fínska, Estónska, Lotyšska, Litvy a Poľska. „Dronová stena nie je stena, ale systém systémov,“ povedal pre Euronews, Sven Kruck, spoluzakladateľ nemeckého výrobcu dronov Quantum Systems.

Je to ústredný bod európskeho obranného plánu na najbližšie roky, ale už teraz sa objavili nezhody ohľadom toho, ako dlho bude trvať, kým bude systém plne funkčný. Lotyšská premiérka Evika Siliņaová napríklad novinárom povedala, že verí, že dronová stena pozdĺž východného krídla by mohla byť „realizovateľná“ do „jedného roka, až roka a pol“.

To je v priamom rozpore s vyjadreniami, ktoré na začiatku tohto týždňa na Varšavskom bezpečnostnom fóre vyslovil nemecký minister obrany Boris Pistorius, pre ktorého by takýto projekt nebol „realizovateľný v najbližších troch až štyroch rokoch“.

Nech už je časový harmonogram akýkoľvek, Európa aj NATO majú silné podozrenie, že za nedávnou vlnou porušení vzdušného priestoru stojí Rusko, v rámci svojej hybridnej vojny, ktorá zahŕňa šírenie dezinformácií a kybernetické útoky.

Výdavky na obranu

Häkkänen tvrdí, že NATO musí „okamžite“ začať plniť záväzok vynakladať až 5 % HDP na obranu v čo najkratšom časovom horizonte. Všetkých 32 členov NATO sa na júlovom samite NATO v Haagu na naliehanie amerického prezidenta Donalda Trumpa dohodlo na zvýšení výdavkov na obranu z 2 % na 5 % HDP.

Číslo 5 % sa delí na 3,5 % na základné výdavky na obranu a 1,5 % na „výdavky súvisiace s obranou a bezpečnosťou“. „Dúfame, že nový záväzok NATO vynakladať 3,5 – 5 % sa rýchlo urýchli,“ povedal. „Dohoda NATO bola taká, že musíte byť plne pripravení na 3,5 % výdavky za 10 rokov. Nie, nie, musíte začať okamžite,“ varoval Häkkänen.

Häkkänen je ministrom obrany jednej z najnovších členských krajín NATO. V reakcii na rozsiahlu inváziu na Ukrajinu Fínsko aj Švédsko opustili desaťročia neutrality a spoločne podali žiadosti o vstup do aliancie. Fínsko oficiálne vstúpilo do aliancie v apríli 2023 a Švédsko sa pripojilo na začiatku nasledujúceho roka.

„Kolektívna obrana NATO má medzery. Tieto medzery je potrebné rýchlo vyplniť,“ povedal.

Trumpova administratíva opakovane informovala Európu, že jej obranné priority sú doma a že Washington už nemožno považovať za záruku európskej bezpečnosti. Washington tiež zastavil balíky vojenskej pomoci Ukrajine, hoci sa očakáva, že Spojené štáty oznámia rozsiahlu dohodu o nákupe zbraní dlhého doletu, ktoré bude financovať Európa.

Napriek tomu ide o výraznú zmenu v porovnaní s Bidenovou administratívou, keď Kongres schválil vojenskú pomoc vo výške viac ako 40 miliárd dolárov v rámci jedného balíka.

„USA tvrdia, že presúvajú rovnováhu do oblasti Indo-Pacifiku a na svoju vnútornú bezpečnosť,“ vysvetlil Häkkänen. „A vidíme výsledky. Európania musia zaplatiť svoj spravodlivý podiel a kúpiť vybavenie, aby zaplnili medzery USA,“ povedal pre Euronews.

Prečítajte si tiež:

• Zelenskyj varuje Európu – Rusko plánuje eskaláciu vojny. Ponúka pomoc proti hrozbe dronov
• Amerika navrhuje nové fyzické štandardy pre vojakov. Ozbrojené sily trápi obezita