Finančné podvody na Slovensku silnejú, jeden klik môže stáť tisíce eur

Rýchla digitalizácia, masové využívanie online služieb a nástup umelej inteligencie vytvorili prostredie, v ktorom sú podvodníci rýchlejší, presvedčivejší a technicky vyspelejší než kedykoľvek predtým. Upozorňujú na to banky, regulátor aj nebankové spoločnosti, ktoré zaznamenávajú nové scenáre zneužívania osobných a finančných údajov.

Spoločnosť Home Credit upozornila na prudký nárast prípadov, keď sú osobné údaje zneužité na neoprávnené žiadosti o úver, falšovanie identity či podvodné finančné transakcie. Útočníci sa čoraz častejšie vydávajú za banky, finančných sprostredkovateľov alebo štátne inštitúcie a oslovujú ľudí prostredníctvom e-mailov, SMS správ či telefonátov. Novým rizikovým faktorom je umelá inteligencia, ktorá umožňuje vytvárať presvedčivé falošné správy, realistické dokumenty a dokonca aj napodobeniny hlasu.

„Žiadna banka či nebanková spoločnosť nikdy nežiada od svojich klientov citlivé osobné údaje ako sú heslá, kódy z SMS či CVV kód, cez telefón, e-mail, SMS alebo webové stránky. Ak sa s tým stretnete, ide o podvod,“ upozorňuje ombudsman Home Creditu Miroslav Zborovský. Podľa neho sa podvodníci často vydávajú za falošných zamestnancov bánk alebo dokonca za policajtov a snažia sa vytvoriť tlak na rýchle rozhodnutie.

Na rovnaký trend upozorňuje aj Národná banka Slovenska (NBS). V januári podľa nej tradične prudko rastie počet falošných investičných ponúk, správ v mene bánk a úradov či podvodných telefonátov. Finančné podvody pritom patria medzi najrýchlejšie rastúce formy organizovaného zločinu a každoročne pribúdajú nové varianty, vrátane deepfake videí a hlasových nahrávok. Cieľ je vždy rovnaký, a to zneužiť emócie obetí, ich strach, chamtivosť alebo pocit výnimočnosti. NBS pripomína, že v investovaní neexistuje garantovaný vysoký výnos bez rizika. Podvodníci však čoraz lepšie pracujú s personalizáciou správ a dokážu pôsobiť mimoriadne dôveryhodne. To znižuje ostražitosť aj u skúsených používateľov.

„Po intenzívnej vlne útokov sú niektoré praktiky ľahšie rozpoznateľné, no to neznamená, že hrozba mizne. Útočníci sa prispôsobujú a hľadajú nové cesty,“ vysvetľuje expert na bezpečnosť v ČSOB Lukáš Šoltis. Banka zaznamenala nielen vlny telefonických podvodov a falošných investičných platforiem, ale aj nové scenáre zneužitia platobných údajov na známych online platformách či secondhandových portáloch.

Znepokojenie vyvolávajú aj technologicky pokročilé útoky na bankomaty. ČSOB upozorňuje na nový typ podvodu označovaný ako tzv. červia diera, pri ktorom dokážu útočníci vyberať peniaze z bankomatu bez fyzickej karty, len pomocou mobilného zariadenia a zneužitia NFC komunikácie. „Pokusy o takéto útoky už boli zaznamenané aj na Slovensku. Ide o jasný dôkaz, ako rýchlo sa kybernetické hrozby vyvíjajú,“ uvádza hovorkyňa ČSOB Zuzana Fečová.

Spoločným menovateľom všetkých upozornení je dôraz na prevenciu a obozretnosť. Odborníci sa zhodujú, že základnou obranou zostáva informovanosť, schopnosť overovať si informácie z oficiálnych zdrojov a ochota dopriať si čas na rozmyslenie. V prípade podozrenia z podvodu je podľa odborníkov kľúčová rýchla reakcia. Okamžitý kontakt s finančnou inštitúciou môže výrazne znížiť vzniknutú škodu.