Môj profil 
Predplatné
Berlín 23. augusta (TASR) – Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble odmieta, aby sa Grécku predĺžil čas na plnenie podmienok v oblasti úspor. "Predĺženie času nie je riešením problémov," uviedol dnes Schäuble v rozhovore pre Südwestrundfunk. Navyše by to podľa neho znamenalo ďalšie peniaze pre Atény.
Eurozóna pri novom záchrannom a reformnom balíku, ktorý vlani vyrokovala s Aténami, "zašla na pokraj toho, čo je ekonomicky ešte obhájiteľné," povedal Schäuble. Podľa neho nejde "o väčšiu alebo menšiu veľkorysosť", ale o to, aby sa našiel spôsob, ako dostať eurozónu z narastajúcej krízy dôvery. Dodal, že je treba mať porozumenie pre "ťažkú situáciu" Grécka, ale krajina stratila pre opakované voľby veľa času pri plnení podmienok záchranného úveru.
Grécky premiér Antonis Samaras chce od medzinárodných veriteľov, aby dali krajine viac času na realizáciu dohodnutých úspor. Atény majú do konca roka 2014 znížiť výdavky o 11,5 miliardy eur. To je podmienka na pokračovanie finančnej pomoci, bez ktorej sa krajina ocitne v platobnej neschopnosti. Samaras požaduje, aby sa čas na realizáciu škrtov predĺžil o dva roky, teda do konca roka 2016, čo by zmiernilo ich dosah na občanov.
Dvojročné predĺženie by gréckych veriteľov podľa predstaviteľov gréckej vlády stálo prinajmenšom 20 miliárd eur. Krajiny ako Nemecko, Rakúsko, Fínsko a Holandsko viackrát dali jasne najavo, že už nie sú ochotné priamo požičať Grécku ďalšie peniaze. Preto návrh na predĺženie nového úsporného programu do roku 2016 počíta s menej priamym financovaním, ktoré by veritelia mohli akceptovať, ako dúfajú Atény.
Grécko chce použiť 8,2 miliardy eur, ktoré MMF podmienečne vyhradil pre Atény na rok 2015. Zvyšok chce Grécko pokryť vydávaním pokladničných poukážok. Pri tom však musí pomôcť ECB, ktorá zrejme bude musieť uistiť, že bude naďalej prijímať grécke pokladničné poukážky ako kolaterál pri refinančných operáciách. ECB prestala akceptovať cenné papiere gréckej vlády ako zábezpeku v júli.
Podľa nového gréckeho plánu vláda tiež bude žiadať o predĺženie splácania záchranných úverov z prvého balíka pomoci z roku 2016 na 2020.
V súčasnosti sa čaká na správu expertov takzvanej Trojky, teda Európskej komisie (EK), Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorá by mala byť hotová koncom septembra. Týka sa stavu plnenia podmienok záchranného úveru zo strany Grécka.
Luxemburský premiér a šéf Euroskupiny Jean-Claude Juncker v stredu (22.8.) uviedol, že prípadné predĺženie času na úsporné opatrenia bude závisieť od správy Trojky. Varoval však Grécko, že je to jeho posledná šanca, aby medzinárodným veriteľom dokázalo svoju dôveryhodnosť.
Juncker po stretnutí so Samarasom uviedol, že Grécko musí zvýšiť svoje úsilie pri znižovaní deficitu a realizácii ekonomických reforiem. "Pokiaľ ide o najbližšiu budúcnosť, loptička je na gréckej strane kurtu. V skutočnosti je to posledná šanca a grécki občania by to mali vedieť."
Juncker však jasne deklaroval podporu pre zotrvanie Grécka v menovej únii. "Som absolútne proti odchodu Grécka z eurozóny." Dodal, že by to predstavovalo "obrovské riziko" pre celú menovú úniu.
Grécky premiér Samaras varoval európskych politikov, ktorí by boli najradšej, aby Atény opustili eurozónu, že by to spustilo dominový efekt v celej menovej únii. Podobné vyhlásenia podľa neho v dnešnej situácii nepomáhajú, len škodia. "Nemecko potrebuje v konečnom dôsledku silnú eurozónu. A ak bude nejaká krajina nútená vzdať sa eura, zrejme nebude poslednou – prinajmenšom trhy to tak budú vnímať. Bojovať proti niečomu takému by bolo ťažké," uviedol Samaras v rozhovore pre nemecký denník Bild.
Informovali o tom DPA, Wall Street Journal a Bild.
.JPG)
.jpg)
