Môj profil 
Predplatné
“Keď si niekto desiatky strán husto popísaného textu aj prečíta, nerozumie mu, pretože je tam množstvo cudzích slov, odborných výrazov, koeficientov či rôznych výpočtov,” upozornila Čakovská. Tieto zmluvy podľa nej znevýhodňujú spotrebiteľa hneď od začiatku. Hoci každý má právo si jednotlivé zmluvné podmienky dojednať individuálne, prípadne žiadať o ich vyškrtnutie, v praxi sa toto ustanovenie zákona opomína. Pritom, ak konkrétna podmienka nebola dojednaná individuálne a znevýhodňuje spotrebiteľa, môže byť súdom uznaná za neplatnú.
Neodvratné, záväzné? Figu borovú
“Poskytovatelia finančných služieb presviedčajú spotrebiteľov, že keď niečo podpíšu, je to neodvratné, záväzné a už sa s tým nedá nič robiť. To ale nie je pravda. Práve formulárové zmluvy obsahujú množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, a teda, aj keď ich klient podpíše, neznamená to, že prípadný spor automaticky prehrá,” vysvetlila Čakovská.
Medzi neprijateľné zmluvné podmienky patria napríklad neprimerane vysoké úroky a sankcie, keď sa klient omešká so splátkou alebo poruší zmluvu. Niektoré nebankové subjekty majú aj 0,25-% denný úrok, čo Čakovská prirovnáva k úžere. Okrem toho sú v zmluvách rôzne klauzuly, v ktorých klient udeľuje splnomocnenie tretej osobe a v prípade, že dôjde k problémom, tento subjekt môže rozhodovať o jeho majetku. “Stalo sa nám, že človek si požičal 300 eur a po čase dostal z katastra oznámenie, že na jeho dom bolo bez jeho vedomia zriadené záložné právo,” priblížila.
Zároveň vysvetlila, že neprijateľná zmluvná podmienka je každá, ktorá znevýhodňuje spotrebiteľa, teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Môžu nimi byť napríklad zmenky, rozhodcovské doložky, splnomocnenia či rôzne povinnosti, ktoré veriteľ spotrebiteľovi ukladá bez právneho nároku. Smernice Európskej únie (EÚ) v tejto oblasti vychádzajú z predpokladu, že spotrebiteľ je slabšia strana, preto musí byť silnejšie chránený zákonmi a vládami jednotlivých krajín.
Pri pôžičkách nerozhoduje úrok, ale RPMN
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí vždy obsahovať napríklad výšku ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), inak je úver bezúročný a bez poplatkov. “Približne 90 % nebankových subjektov, ktoré sú na trhu, neuvádzalo tento údaj. Ak si niekto požičia 350 eur, nespláca a veriteľ žiada spolu s úrokmi a sankciami 3500 eur, môže súd rozhodnúť, že spotrebiteľ vráti len tých 350 eur. Absencia RPMN znamená, že spotrebiteľ nemusí vrátiť úroky ani sankcie z omeškania,” priblížila Čakovská.
Podľa zákona poskytovatelia spotrebiteľských úverov majú tiež skúmať bonitu klienta, čiže pred uzavretím zmluvy preskúmať, či bude schopný úver riadne a včas splácať. Keby však napríklad nebankové subjekty túto povinnosť dodržiavali, poskytli by podľa nej oveľa menej pôžičiek. “Ich cieľovou skupinou sú zväčša ľudia z nižších a znevýhodnených sociálnych vrstiev, ktorým seriózna a rozumná spoločnosť nepožičia, pretože nemajú dostatočný príjem alebo už majú na krku ďalšie pôžičky,” zdôvodnila. Príkladom nám môže byť podľa nej Nemecko. Podľa tamojších súdov, ak poskytovateľ úveru dostatočne neoveril bonitu klienta alebo mu úver poskytol s vedomím, že existuje vysoké riziko, že ho nebude môcť splácať, je zmluva neplatná ako celok. Klient teda nemusí vrátiť nič, dokonca ani istinu.
.jpg)
.jpg)
