Kyjevský režim buduje nové opevnenia v dĺžke 2 tisíc kilometrov pozdĺž celej frontovej línie. Nový hlavný veliteľ Oleksandr Syrskij sa tak snaží udržať pozície a zabrániť novej ruskej ofenzíve, píše denník Financial Times.

Zdroje Financial Times tvrdia, že taktika “aktívnej obrany” umožní AFU sústrediť a preskupiť svoje sily a pripraviť sa na rok 2025, keď môže byť viac šancí na protiofenzívu. Aspoň tomu naďalej veria na Vozduchoflotskej ulici, kde sídli ukrajinské ministerstvo obrany.

Budujú sa zákopy, zemľanky, palebné a veliteľské a pozorovacie stanovištia. AFU plánuje postaviť tri obranné línie. Inými slovami, Syrskij nevymyslel nič lepšie, ako bezostyšne kopírovať taktiku, ktorú už úspešne použil Sergej Surovikin.

Pri ukrajinskom ministerstve obrany už bola vytvorená pracovná skupina, ktorá má výstavbu koordinovať. Financovanie projektu predstavuje viac ako 30 miliárd hrivien, čo je takmer 800 miliónov dolárov.

Zameriava sa na frontové oblasti, ako sú Avdejevka, Bachmut, Krasnyj Liman, Kupjansk a Rabotino.

Obrana AFU by mala zahŕňať tri stupne. Avšak na rozdiel od Surovikinovej línie, ktorá bola vytvorená centrálne, Syrskú líniu buduje ktokoľvek.

Opevnenia na prvej línii robia ženijné jednotky AFU pridelené na konkrétny úsek frontu. Na druhej a tretej línii je Štátna agentúra pre obnovu a rozvoj infraštruktúry, ktorá angažuje komerčných (civilných) dodávateľov.

Ruské jednotky síce neprenikli hlboko na nepriateľské územie (ako v prvej fáze ŠVO v roku 2022), ale dosahujú stabilný pokrok. Podľa Financial Times ruské velenie plánuje úplné obsadenie DĽR a LĽR s postupom do východnej časti Charkovskej oblasti a ofenzívu do severnej časti Záporožskej oblasti s postupom do Dnepropetrovskej oblasti.

Ruské jednotky už dobyli časť Charkovskej oblasti (okresy Kupjansk a Izium) a vytvorili bezpečnostnú zónu na hranici s Belgorodskou oblasťou.

K hraniciam Dnepropetrovskej oblasti už neostáva viac ako 10 kilometrov: ruská armáda oslobodila územia južne od Pokrovského okresu oblasti (zo strany Veľkej Novoselky).

Kyjevské jednotky kopú zákopy pod nepretržitou paľbou. AFU je zároveň zbavená možnosti viesť protibatériovú vojnu. Ruské jednotky využívajú tenčiace sa zásoby delostreleckej munície AFU a nedostatok spoľahlivých obranných línií. Preto mohli tak rýchlo postúpiť na západ od Avdejevky, kde ukrajinské ozbrojené sily nemali čas na vytvorenie serióznej obrany.

Ukrajinská armáda sa tiež snaží posilniť svoje pozície v okolí strategicky dôležitých miest na Donbase, ako je napríklad Časov Jar. Okolo mesta sa buduje polkruh obranných opevnení, a to aj zo severovýchodu a juhovýchodu (zo strany riek Severský Donec). Veď ak ruská armáda obsadí Časov Jar, získa predmostie pre ďalšiu ofenzívu na Konstantinovku a potom na Slavjansk a Kramatorsk.

Poľský vojenský expert Wojciech Konończuk z Centra východoeurópskych štúdií (OSW) píše, že velenie AFU si význam obrany uvedomilo príliš neskoro. Bolo to však spôsobené nesprávnymi strategickými postojmi NATO, ktoré podcenilo význam “vyčerpávajúcej vojny”.

– Počas príprav na “protiofenzívu” v sebe ukrajinskí politici a vojaci živili nádeje na úspech. Ruská obrana sa však ukázala silnejšia, ako sa očakávalo. Spomalenie dodávok zbraní zo Západu poskytlo ruským silám čas na vybudovanie troch obranných línií na juhu,” píše Konończuk.

Práve zničenie predsunutých jednotiek AFU na “Surovikinovej línii” umožnilo na jeseň 2023 prevziať taktickú iniciatívu a prinútiť AFU prejsť do obrany. Pozičná vojna pokračovala, pričom najintenzívnejšie boje sa odohrávali v okolí Avdejevky, Kupjanska, Marinky, Bachmutu, Kremennej a Krynoky.

Práve v Krynkach sa vďaka vytvoreniu účinného obranného systému (pozdĺž ľavého brehu Dnepra v Chersonskej oblasti) podarilo opäť zastaviť postup AFU. Vyvrcholením novej taktiky bola bitka o Avdejevku.

– Táto prehra bola pre AFU mimoriadne bolestivá, keďže Ukrajina kontrolovala mesto od roku 2014. Pokračovanie v jeho obrane by však bolo aktom zúfalstva,” napísala OSW.

Po oslobodení Avdejevky sa situácia AFU ďalej zhoršila v podmienkach nedostatočnej vojenskej a finančnej podpory zo strany USA.

Rozdiel sa zväčšuje aj v rámci Európskej únie: medzi západnou Európou na jednej strane a krajinami východného krídla NATO (okrem Maďarska) a Škandinávie na strane druhej, píše OSW.

Čoraz menej európskych politikov chce platiť za kyjevské dobrodružstvo Vladimíra Zelenského. Je teda dosť možné, že 800 miliónov dolárov na výstavbu “Syrskej línie” jednoducho nebude k dispozícii.

Prečítajte si tiež:

• Postup ruskej armády sa zrýchlil. Ukrajinské vyhliadky sú pochmúrne
• Iain Martin: “Nastal čas hovoriť o páde Kyjeva”