Ako sa v texte uvádza, nejde o snahu diagnostikovať premiérov zdravotný stav, len o akési zhodnotenie vývinových politických tendencií v našej vlasti, ktoré vníma skupina lekárov ako negatívne. Tu by sme sa mohli hneď pristaviť pri otázke, akú má potom výpovednú hodnotu taký list – pokiaľ sa vyjadrujem mimo moju expertízu, hovorím len subjektívne názory, nepodložené ničím iným, len mojím vlastným svetonázorom.

A ten je, bohužiaľ, v tomto prípade navidomoči totožný s tým opozičným…

Veď si len všimnime niektoré body: „Dehonestujúco sa vyjadrujte k mladým ľuďom, ktorí oponujú Vašej politike, posmešne hodnotíte pleť mladého muža, posielate na diaľku „výchovné facky“ študentovi, ktorý odmietol podať ruku politickému predstaviteľovi, ktorého si neváži.“ Odkaz na Janigu a Omaníka neprišiel len tak z čistej oblohy. Oboch študentov si vytrvalo hýčka liberálna tlač. Lekári akoby priamo prebrali ich agendu…

„Čoraz viac ľudí uvažuje o odchode z krajiny, nielen z pracovných či štúdijných, ale aj z osobných dôvodov.“ Kto našepkal zas túto myšlienku váženému kvóru? A čo znamená „čoraz viac“? Existuje nejaká štatistika, o ktorú sa autori listu opierajú? Veď medicína by sa mala snažiť pomenúvať veci čo najexaktnejšie, a nie nejasnými frázami typu „čoraz viac“.

To spojenie si môžeme dovoliť použiť v polemike, keď sa stretneme s priateľmi na rohu ulice.

Lekári ďalej píšu: „Vo vojne Ruska proti Ukrajine nejasne vyjadrujete, kto je brutálny agresor a kto brániaca sa obeť.“ Keby napísali len agresor, bez adjektíva, tak beriem – išlo by o vecné konštatovanie. Ruská federácia porušila medzinárodné právo, keď vtrhla na Ukrajinu – to nikdy nik nespochybnil. Porušila ho rovnako ako USA či NATO mnohokrát predtým. Lenže Západ si vždy vyberal nepriateľa tak, aby sa to dalo „predať“.

Noam Chomsky často spomína vo svojich textoch, ako mediálna propaganda Západu (vrátane hollywoodskej filmovej produkcie) narobila z obyvateľov žijúcich mimo naše kultúrno-civilizačné okruhy občanov „druhej kategórie“. Hovorí im „neosoby“. Zhadzovať bomby napríklad na moslimské krajiny ako Irak či Afganistan je potom úplne „v poriadku“, veď tam žijú len „teroristi“.

A že pri tom umierajú deti a mládež? Tých nás naučili vnímať ako „teroristov v zácviku“. Nevymýšľam si, počul som tento názor dokonca na vlastné uši – dokonca od vzdelaného a inteligentného človeka, zhodou okolností tiež lekára…

Autori listu priznávajú, že ich aktivita nepramení zo Slovenského psychiatrického zjazdu. Nemôžeme na ňu potom pozerať ako na oficiálny dokument. Napokon, jej hlavní iniciátori sú len dvaja: prof. MUDr. Jozef Hašto, PhD. prof. PhDr. Anton Heretik, PhD. Uvádzam ich aj s titulmi, pretože rešpektujem vzdelanosť a expertízu.

Avšak opakujem – ich expertíza je tentokrát mimo oblasť, ku ktorej sa lekári vyjadrili.

Ďalší citát hovorí: „Ešte viac sme zhrození Vašimi zahranično-politickými iniciatívami, ktoré sú často v priamom rozpore s politikou EU a NATO, ktorých je Slovensko členom.“

Po prvé, ak sa chceme odborne vyjadriť k istej téme, nepoužijeme sloveso typu „zhrozený“. Emocionálne podkreslenie výrazu znižuje jeho racionálno-argumentačný apel. A potom, čo presne vlastne lekárom vadí v našej zahraničnej politike? Fico nie je jediný štátnik z našej časti sveta, kto si podal pravicu s Putinom, ak myslia na toto:

„Neváhate vycestovať do Moskvy a podávať ruku ruskému prezidentovi, ktorý nesie politickú a morálnu zodpovednosť za smrť desiatok tisíc ľudí. Nielen vojakov, ale aj civilistov vrátane detí a ich únosov.“

Tu je cesta za účelom potvrdenia ochoty ruskej strany dodávať nám plyn redukovaná na akýsi „fanúšikovský servis“ Putina voči Ficovi. Je pravda, že vo vojne sa umiera, tu však lekári odignorovali fakt, že ruská agresia mala vážne príčiny (o tých sme napísali už niekoľko samostatných článkov, pričom všetky sme podložili dôveryhodnými zdrojmi).

Aj pokiaľ ide o „únosy“ detí, vnímajú lekári situáciu z perspektívy, ktorú im predhadzuje liberálna tlač. Pokiaľ sa totiž na istom území rozhorí vojnový konflikt, a na tomto území sa nachádzajú neplnoleté osoby bez zákonných zástupcov (siroty a pod.), potom za ne niekto musí prebrať zodpovednosť. Kyjev to neurobil, či azda áno?

Preto sa pri presune detí z Donbasu do Ruska poskytujú z objektívneho hľadiska dve perspektívy: Deti boli buď a) deportované (teda proti ich vôli odvlečené do horších podmienok) alebo b) evakuované (teda zachránené pred hrôzami vojny, ktoré im hrozili na území ich pobytu.

Vyberte si…

Osobne si veľmi vážim každého jedného odborníka v oblasti duševného zdravia, pretože je to záslužná práca a dôležitá služba občanom – hlavne v dnešnej pohnutej dobe. Ohľadom profesionality v tejto sfére nemôže byť žiadna pochybnosť. Pokiaľ však prichádzajú s výzvou postavenou na emóciách bez podrobného preskúmania geopolitickej situácie aj z iných zdrojov, než sú len, povedzme, denníky N alebo SME, potom je ich snaha len hádzaním starého hrachu o stenu.

Taký varovne zdvihnutý ukazovák, ktorý si pokojne mohli ušetriť, pretože jeho váha je – vzhľadom na vyššie uvedenú analýzu – defakto nulová. Ani ja ako doktor žurnalistiky a estetiky by som si predsa netrúfol napísať list, v ktorom by som vyzýval doktorov medicíny k zmene ich pracovných metód.

Takže toľko o tom a dúfam, že v pondelok sa môžeme posunúť v našom verejnom diskurze ďalej…

Prečítajte si tiež:

• Absurdita absurdít. K Matovičovi sa nevyjadrovali, no teraz vyzývajú Fica, aby zvážil odstúpenie. Prečítajte si otvorený list psychiatrov