Fico mal vraj na summite EÚ sedieť v kúte. Nevydalo?

„Budeme trpení v rámci EÚ. Fico sa bude snažiť pred svojim voličom na Slovensku hrať obrovského frajera a napínať svaly, ale príde do Bruselu a bude tam niekde v kúte stáť a pozerať, čo sa deje,“ povedal Šipoš prednedávnom v diskusnej relácii Na hrane televízie JOJ.

Keď slovenský štvornásobný premiér dorazil do Bruselu na summit EÚ, terajšia slovenská opozícia, ale aj mnohí zahraniční hráči poukazovali na to, že Fico nebude po voľbách autentický a jeho postoje a výroky by sa mohli po voľbách meniť.

Prvé stretnutie Roberta Fica s predsedníčkou EÚ Ursulou von der Leyenovou naznačilo, že suverénny hlas Slovenska, môže na pôde EÚ opäť zaznieť a vôľa väčšiny slovenského národa by sa mohla pretaviť do jasnej reči a pragmatického slova v rámci predkladania slovenských postojov a pohľadov na rýchlo sa meniace svetové udalosti.

Verklikovanie oficiálneho postoja Washingtonu, či Bruselu a odčítanie z pier zahraničných politikov ktoré z veľkej časti tvorili slovenskú politiku prezentovanú bývalou vládou v zahraničí by tak už mohli byť minulosťou.

„Rovnako som informoval predsedníčku EK, že nová slovenská vláda nebude vojensky podporovať Ukrajinu a že sa sústredíme len na humanitárnu pomoc. Predsedníčka EK rešpektuje suverénne právo členských krajín vojensky podporovať alebo nepodporovať Ukrajinu a ocenila náš postoj k humanitárnej pomoci. S predsedníčkou EK som si vymenil názory aj na ďalšiu európsku agendu ako je migrácia a revízia čerpania európskych fondov,“ uviedol na sociálnej sieti Fico.

Informáciu o zjavnom obrate v podpore dodávok zbraní na  Ukrajinu a o novom suverénnom postoji Slovenska interpretovanú predsedom vlády SR Robertom Ficom na summite EÚ, si všimli aj viaceré svetové denníky.

Podľa New York Times (NYT) je Slovensko prvou krajinou EÚ, ktorá po tom, čo začala na Ukrajinu posielať zbrane, povedala, že prestane. Americký denník zároveň poznamenáva, že slovenský premiér na summite EÚ odmietol hovoriť so zahraničnými novinármi. Podľa NYT, slová Roberta Fica vyvolali u niektorých predstaviteľov členských štátov EÚ pobúrenie, no samotný Kyjev odmietol celú záležitosť oficiálne komentovať.

V Litve, pobaltskej krajine, ktorá je jedným z najoddanejších podporovateľov Kyjeva, predseda parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť a obranu Laurynas Kasciunas povedal: „Toto rozhodnutie nemusí mať praktický vplyv na prebiehajúci konflikt, ale narúša jednotu západných národov, ktoré sa snažia podporiť Ukrajinu.

Vyzval Slovensko, aby nebránilo tranzitu zbraní iných krajín na Ukrajinu, pričom vo vyhlásení uviedol, že akékoľvek obmedzenia cez územie SR by znamenali „tvrdé dôsledky pre samotné Slovensko v rámci NATO a EÚ“.

Zaujímavé konštatovanie ohľadom ohlásenia ukončenia vojenskej pomoci Ukrajine, nájdeme na france24.com, ktorá uvádza, že stredoeurópska krajina s 5,4 miliónmi obyvateľov bola predovšetkým prvou krajinou NATO, ktorá dodala svoje bojové lietadlá Ukrajine.

„Podľa Kielského inštitútu so sídlom v Nemecku prisľúbilo Slovensko do júla 2023 Ukrajine celkovú vládnu podporu vo výške 680 miliónov eur. To radí Slovensko medzi krajiny s najväčšou štátnou podporou Ukrajine podľa HDP (0,65 percenta), za Nórskom, pobaltskými štátmi, Dánskom a Poľskom,“ konštatuje france24.com.

Napriek tomu, že Šipoš prednedávnom tvrdil, že Fico sa bude snažiť pred svojimi voličmi na Slovensku hrať obrovského frajera a napínať svaly a následne keď príde do Bruselu a bude tam niekde v kúte stáť a pozerať, čo sa deje, môže to byť práve Šípoš, ktorý bude s otvorenými ústami sledovať naštartované a rýchlo sa ženúce očistné procesy svojbytnosti Slovenska i zahraničnej politiky, do ktorých nebude môcť žiadnym spôsobom zasiahnuť. Bývalé OĽaNO sa totižto (a celkom isto), čoraz viac približuje k  outsiderom na slovenskom politickom nebi.

Prečítajte si tiež

Prečo Fico vyhrá voľby? Odpoveď je jednoduchá