Fiačan: Doplnenie sudcu Ústavného súdu je v najvyššom záujme krajiny

Miesto na ÚS ostáva neobsadené po tom, ako sa v septembri 2023 sudkyňa Jana Laššáková vzdala tejto funkcie. „Aktuálny stav je taký, že národná rada v tejto chvíli nie je schopná zvoliť dvoch kandidátov, z ktorých jedného by mohol pán prezident vymenovať za sudcu Ústavného súdu,“ skonštatoval Fiačan. Poukázal pritom na to, že v tomto volebnom období sa dokonca objavili úvahy o zvýšení počtu ústavných sudcov. „Vidíme však, že relevantné politické moci nie sú schopné si túto svoju ústavnú povinnosť riadne splniť ani pri súčasnom počte ústavných sudcov,“ dodal.

Potvrdil, že sa už stretol s novým predsedom Národnej rady SR Richardom Rašim (Hlas-SD), s ktorým hovoril o potrebe čo najskoršej voľby kandidátov na ústavných sudcov. „Poprosil som ho o aktivitu v tomto smere. Vysvetlenie mi bolo podané také, že doteraz nebola politická dohoda na voľbe kandidátov na sudcu. Sľúbil mi, že v tomto smere bude národná rada aktívna,“ povedal predseda súdu. Nevylúčil pritom, že požiada o vystúpenie v parlamente tak ako v roku 2019.

Tým, že je plénum neúplné, je podľa Fiačana oslabené riadne fungovanie ÚS. V konečnom dôsledku na to doplácajú navrhovatelia vrátane fyzických a právnických osôb, keďže priemerná dĺžka konania pred ÚS sa pre vysoký počet vecí a chýbajúceho sudcu predlžuje.

„Počet vecí podávaných na súd neustále stúpa. Kým v rokoch 2019 až 2021 to bolo priemerne okolo 2600 vecí ročne, v roku 2024 to už bolo 3290 vecí ročne. Naproti tomu počet nevybavených vecí neustále klesá. Pokiaľ k októbru 2019, keď bolo doplnené súčasné plénum, bol celkový počet nevybavených vecí približne 1600, k dnešnému dňu je to už len približne 980 vecí,“ uviedol Fiačan.

Sudcovia sú pritom podľa neho schopní pri narastajúcom počte podávaných vecí vybaviť viac. Okrem výkonnosti a erudície sudcov ide podľa neho aj o dôsledok efektívnosti nastavených procesov. „Len na dokreslenie, od roku 2019 prišlo na súd k dnešnému dňu 17.299 vecí a súd rozhodol približne 17.070 vecí,“ povedal Fiačan. Informoval pritom o uplynulom šesťročnom období, čiže prvej polovici štvrtého funkčného obdobia ÚS.

Fiačan: ÚS by odbremenil presun právomoci v oblasti súdnych prieťahov

Ústavný súd (ÚS) SR by privítal presun právomoci preskúmavať prieťahy v konaniach pred všeobecnými súdmi na samotné všeobecné súdy. Takýto návrh v utorok prezentoval predseda ÚS Ivan Fiačan s tým, že by to ÚS umožnilo dôslednejšie a v kratšom čase sa venovať jednotlivým, najmä plenárnym veciam. Zároveň poukázal na enormný nárast počtu vecí prichádzajúcich na ÚS, pričom „kapacity sudcov aj personálu Ústavného súdu sú už na hrane“.

„Napríklad Ústavný súd Českej republiky takúto kompetenciu vôbec nepozná. Na ilustráciu, ústavné sťažnosti na prieťahy v konaniach predstavujú 30 percent zo všetkých ústavných sťažností a z počtu nálezov je 60 až 70 percent takých, v ktorých Ústavný súd konštatoval porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,“ uviedol Fiačan. Poukázal na to, že slovenský ÚS je v tejto kompetencii prvou a jedinou inštitúciou, čo ho neúmerne zaťažuje. „Sme radi, že ministerstvo spravodlivosti zriadilo okrúhly stôl, ktorý sa týmto zaoberá. Sú tam zástupcovia Súdnej rady, všeobecných súdov, ministerstva spravodlivosti, najvyšších súdnych inštancií a spoločne hľadáme riešenie, ako v tomto smere odbremeniť Ústavný súd,“ priblížil Fiačan. Preskúmavanie prieťahov v konaniach by podľa neho mali mať v kompetencii najskôr nadriadené súdy v rámci sústavy všeobecného súdnictva s tým, že neúspešný účastník by mal možnosť obrátiť sa v ďalšom rade aj na ÚS.

V odpočte činnosti uplynulých šiestich rokov v polovici štvrtého funkčného obdobia ÚS jeho predseda konštatoval, že rozhodovacia činnosť ÚS bola ovplyvnená najmä pandemickým obdobím a problémami s voľbou sudcov ÚS. Počet návrhov stúpal a ústavní sudcovia sa snažili o zvýšenie počtu vybavených vecí.

K spoločensky najsledovanejším patrili v danom období rozhodnutia ÚS týkajúce sa napríklad novely Trestného zákona, prorodinného balíčka, referenda, vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva, núdzového stavu, zákona o ochrane verejného zdravia, súhlasu na vzatie sudcov do väzby, telekomunikačného zákona či volebného moratória.

Podľa Fiačana sa ÚS nevyhol kritike niektorých svojich rozhodnutí, čo je však prirodzené v demokratickej a pluralitnej spoločnosti, kde je moc rozdelená medzi viacero centier moci. „Rozhodnutia Ústavného súdu často kladú právne mantinely politickým rozhodnutiam alebo snahám, čím sa nevyhnutne dostávajú do stretu a kontaktu s politikou, ale tak je to správne,“ uviedol. V súvislosti s postavením ÚS a jeho rozhodovacou činnosťou ďalej konštatoval, že „nad bežnými korektívami spoločenského života musí stáť ešte jedna inštancia, ktorá nepodlieha politickým zmenám a ktorá sa nemusí zodpovedať premenlivej a populizmu podliehajúcej verejnej mienke“. Takáto inštitúcia podľa neho sleduje len ten najvyšší princíp – zachovanie hodnôt demokratického a právneho štátu.