Podľa svedectva jedného zo zamestnancov bol samozvaný lekár Ivan Biháry pravidelne opitý a zavretý vo svojej miestnosti. “Niekedy odtiaľ nevyšiel aj pár dní, kľučku dverí si podávali mladí chlapci. Po chodbách sa šuškalo, že bol aj pod vplyvom drog”, uviedol sociálny pracovník Jozef Turták pre portál čas.sk.

Sociálnemu pracovníkovi však začali byť veci podozrivejšie, keď si uvedomil, že každý klient mal rovnakú liečbu, na čo upozornil aj iných zamestnancov, ktorí mali zdravotnícke vzdelanie: “Po mojom upozornení si uvedomili, že Biháry nemôže byť doktor. Napokon aj polícia potvrdila, že je kuchár.”

Biháry hromadne podával seniorom lieky, ako Augmentin, Xanax a Haloperidol, pričom prvé dva sú psychiatrické lieky a zásadným spôsobom ovplyvňujú mozog človeka.

Ivan Biháry spolu so svojou 18-ročnou asistentkou Vanessou Pútikovou, ktorá sa za jeho úradovania vyšvihla z upratovačky na ošetrovateľku, tak môžu mať na svedomí zhoršený zdravotný stav viacerých seniorov, či dokonca úmrtia. Polícia už oboch obvinila.

Kto je zodpovedný?

Podľa mestskej časti je zodpovedný Bratislavský samosprávny kraj (BSK), ktorý mal jeho prevádzku povoliť. Ten sa ale bráni, že je len registrátorom a právo na kontrolu má len poskytovateľ dotácie, v tomto prípade Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR. To zasa poukazuje na to, že z kompetenčnej a zriaďovateľskej roviny sú sociálne služby už viac ako 15 rokov v originálnej kompetencii samospráv.

Staromestský starosta Radoslav Števčík hovorí o zanedbaní situácie. “Zariadenie je súkromné, jeho prevádzku povoľuje Bratislavský samosprávny kraj. Je to úplne mimo kompetencií a mimo právomocí mestskej časti. Nemáme ani možnosť kontrolovať, ani dohliadať na to, aká tam je kvalitná sociálna starostlivosť,” uviedol pre TASR Števčík.

Mestská časť dokázala v rámci svojich zariadení umiestniť jedného klienta, viac voľných kapacít momentálne nemá. Jej sociálni pracovníci však príbuzným klientov IRIS–u ponúkli pomoc v domácnosti prostredníctvom terénnej opatrovateľskej služby. Podobne reagovala napríklad aj Petržalka či Ružinov. “V zariadení sa nachádzali traja Ružinovčania. Všetkým sme okamžite poskytli pomoc, ktorú potrebovali a zabezpečili sme im nevyhnutné náhradné umiestnenie,” podotkol ružinovský starosta Dušan Pekár.

Bratislavský kraj sa však bráni. Tvrdí, že v prípade, keď ide o súkromné zariadenie, je len registračným orgánom, ktorý takéto zariadenia po splnení zákonných podmienok musí zaregistrovať. To sa stalo 5. augusta 2015. Podľa hovorkyne Lucie Forman bolo zariadenie financované z rozpočtu rezortu práce, prípadne mestskej časti, podľa trvalého pobytu občana. “Právo na kontrolu týchto prostriedkov má len poskytovateľ dotácie, ktorým v tomto prípade nie je župa,” zdôraznila Forman s tým, že z Úradu BSK neodišiel žiaden zainteresovaný zamestnanec, kým sa nepodarilo nájsť iné miesto pre všetkých 24 klientov zariadenia.

Ministerstvo práce vo svojom stanovisku skonštatovalo, že situáciu ohľadom neziskovej organizácie IRIS a jej pôsobenia v oblasti sociálnych služieb sa zaoberá od jej vzniku 25. mája 2015, a to v rámci svojich kompetencií. Zároveň ale upozorňuje, že v niektorých oblastiach nie je vecne príslušné konať a niektoré kontroly môžu podliehať aj Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). “Preto aj v apríli 2018 odstúpilo ministerstvo na priame vybavenie ÚDZS podanie, ktoré poukazovalo na praktiky pri poskytovaní liekov a injekcií. Na základe nám poskytnutých informácií spomínaný úrad vo veci koná,” povedala Daniela Rodinová z tlačového a komunikačného odboru MPSVR.

Rezort však podľa hovorkyne vykonal na jar tohto roka v neziskovej organizácii finančnú kontrolu za rok 2016, kedy bolo v rámci finančného príspevku poskytnutých viac ako 107.000 eur. V roku 2017 ministerstvo dotáciu neposkytlo, keďže o ňu subjekt nepožiadal v zákonnom termíne. “Hneď v apríli 2018 bol na základe výsledku kontroly daný návrh na začatie správneho konania, nakoľko bolo zistené porušenie finančnej disciplíny v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, s povinnosťou vrátenia finančných prostriedkov,” priblížila Rodinová s tým, že financovanie sociálnej služby je pre neziskovú organizáciu pre tento rok pozastavené a nebude na ďalšie štvrťroky tohto roka vyplatené. Aj ďalšia tohtoročná kontrola totiž zistila pochybenia. Aktuálne sa rieši taktiež v poradí druhý podnet v oblasti nevyplatenia preplatku za neposkytnutú sociálnu službu, a to z 2. júla tohto roka.

V prípade kompetencií a zriaďovania rezort opätovne konštatuje, že sociálne služby sú už vyše 15 rokov v originálnej kompetencii samospráv. “Vyšší územný celok (VÚC) ako registračné miesto kontroluje plnenie podmienok na zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb počas ich poskytovania a hospodárenie s finančnými prostriedkami poskytnutými zo strany VÚC,” dodala Rodinová.