Falošná hra LGBT aktivistov. Ukazuje sa, že im nejde o riešenie životných situácií, ale o čosi iné

Pripomeňme si ako to bolo. Začiatkom roka bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas predložil do parlamentu návrh zákona „o fiduciárnom vyhlásení“, teda o zriadení inštitútu dôverníka. Uviedol, že okrem iného je to aj ústretové gesto voči LGBT komunite, pretože by mohol riešiť mnohé situácie, ktoré títo ľudia považujú za problematické.

Toto „fiduciárne vyhlásenie“ by bolo jednoduchým právnym úkonom pred notárom, kde by si človek mohol vybrať jednu osobu, ktorú by označil ako dôverníka, a ten by mohol potom v jeho mene konať v určených situáciách, napríklad pri osobnej starostlivosti, v súdnych a iných konaniach, mal by právo nazerať do zdravotnej dokumentácie, mal by nárok na ošetrovné, v prípade smrti by mohol spravovať dedičstvo, mal by prednosť pri určovaní opatrovníka dieťaťa a pod.

Tento inštitút by vyriešil podstatnú časť praktických námietok LGBT ľudí, ktorí tvrdia, že sú v niektorých životných situáciách diskriminovaní, znevýhodnení. Priniesol by istotu do riešenia situácií v oblasti vzájomného zastupovania, správy dedičstva, zdravotnej starostlivosti i ochrany maloletých.

Týkalo by sa to však nielen LGBT ľudí. Minister Karas tvrdí, že toto riešenie by upravilo podmienky dedenia napríklad aj pri vzťahu starých rodičov a vnúčat či susedách v dedine. „Myslím, že to bude mať aj veľký sociálny rozmer,“ uviedol vtedy. Aj Igor Matovič pri „predávaní“ zákona verejnosti uvádzal ako príklad dve babky, ktoré ostali samy a vzájomne si pomáhajú, napríklad ak jedna z nich je v nemocnici a tá druhá môže za ňu mnohé veci riešiť z pozície dôverníčky.

Národná rada väčšinou poslancov tento návrh posunula do druhého čítania a malo sa o ňom finálne hlasovať na júnovej parlamentnej schôdzi. Tento týždeň však Čaputovej progresívna úradnícka ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová predložila na rokovanie vlády návrh na stiahnutie tohto návrhu z rokovania parlamentu.

Dubovcová tvrdí, že návrh nie je „adekvátnym a plnohodnotným riešením pre LGBTI+ komunitu“. Podľa nej si táto téma „zaslúži komplexnejší prístup, ideálne v rámci rekodifikácie občianskeho práva“.

Jednou výhradou bolo, že návrh dôslednejšie nerieši problematiku dedenia, avšak toto je iba zámienka. Túto vec by totiž dôsledne vyriešil zákon o súkromných nadáciách, ktorého predloženie sa predpokladalo spolu s návrhom zákona o „fiduciárnom vyhlásení“.

Na takto zriadenú súkromnú nadáciu či nadačný fond by ľubovoľní ľudia mohli dať prepísať svoj majetok, ktorý by sa tak stal de facto spoločným. Tento, podľa ministra Karasa veľmi kvalitne spracovaný návrh, ktorý podľa neho v našej legislatíve chýba, by „zapracoval do právneho poriadku osvedčené európske nástroje podľa vzoru trustov (zvereneckých fondov). Umožnil by občanom efektívne spravovať majetok, riešiť širokú paletu majetkových vzťahov v rodinných podnikoch vrátane spoločných majetkových aktivít blízkych osôb“.

Vráťme sa však k návrhu zákona o „fiduciárnom vyhlásení“ a inštitúte dôverníka. Okrem uvedenej výhrady ohľadne dedenia nemali LGBT aktivisti proti nemu žiadnu inú relevantnú vecnú námietku, on naozaj rieši podstatnú časť situácií, ktorými LGBT loby argumentuje, keď tvrdí, že táto komunita je utláčaná, a preto treba zmeniť legislatívu.

Prečo teda tá snaha stiahnuť návrh z rokovania? Oni totiž majú ešte jednu výhradu: toto riešenie, ktoré je kompromisom medzi obomi stranami tohto „hodnotového“ sporu, totiž nespomína registrované partnerstvá. Hlavný problém pre nich je v tom, že tento návrh jednoducho túto agendu a terminológiu obchádza a rieši eventuálne praktické problémy spolu žijúcich osôb neutrálne, pre všetkých rovnako.

A toto oni nechcú. Tu sa pekne ukazuje, že v skutočnosti im vlastne ani tak nejde o to, že by boli nejako utláčaní, ale o to, že chcú principiálne rozbiť civilizačný model, ktorý vníma manželstvo ako spojenie muža a ženy za účelom vytvorenia rodiny a plodenia a výchovy detí.

Oni chcú, aby bolo všade explicitne vykričané, že ich sodomistické spolužitie je presne rovnaké ako spolužitie muža a ženy. Rovnako biologicky prirodzené, spoločensky prospešné, kultúrne estetické, demograficky žiaduce, evolučne obohacujúce. Toto je ich skutočný cieľ.

Inými slovami, navrhované riešenie s inštitútom dôverníka vyráža LGBT lobistom tromfy z rúk, a preto sa rozhodli sa ho sabotovať a skúsia nabudúce nejako inak dosiahnuť zrovnoprávnenie homosexuálneho zväzku s manželstvom. Toto a nič iné bolo dôvodom, prečo teraz Čaputovej progresívna úradnícka ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová odmietla návrh, ktorý by vlastne riešil väčšinu ich údajných problémov.

Oni nechcú kompromis s konzervatívnou časťou spoločnosti, nechcú reálne riešenia: namiesto toho chcú pokračovať vo svojom dúhovom džiháde, v rozoštvávaní spoločnosti až dovtedy, kým tradičné hodnoty a normy úplne nerozvrátia.